prodemokratických frakcií zasa označili rozhodnutie Litvy, Lotyšska a Estónska za ďalší dôkaz krátkozrakosti ruskej diplomacie. "Nepochyboval som, že rozohrajú (pobaltské štáty) hru s Ruskom," vyhlásil včera predseda dumy Gennadij Selezňov. Podľa tohto predáka ruských komunistov musí Moskva v súčasnosti sledovať, ako sa k terajšej situácii zachová Severoatlantická aliancia. "Ak nakoniec pobaltské štáty vstúpia do NATO, prehodnotíme dohodu s alianciou," ubezpečil Selezňov. V podobnom duchu sa vyjadril aj poslanec z frakcie liberálnych demokratov Vladimíra Žirinovského a predseda parlamentného výboru pre geopolitické otázky Alexander Mitrofanov. Poslanec proreformnej frakcie Jabloko Sergej Ivanenko označil jednostrannú ponuku bezpečnostných záruk za "chybu ruskej diplomacie". Prezidenti troch pobaltských krajín v pondelok na stretnutí v litovskom meste Palanga ignorovali ponuku bezpečnostných záruk Moskvy, keď ju bez bližšieho vysvetlenia vyčiarkli z programu rokovania. Ponuku Kremeľ vykonal v snahe zabrzdiť úsilie Estónska, Litvy a Lotyšska o vstup do NATO.