Aj keď sa víkendový Iberoamerický summit skončil údajne pre pracovné zaneprázdnenie niektorých prezidentov prekvapujúco o deň skôr, jeho účastníci podpísali spoločnú deklaráciu, ktorú potrebuje Latinská Amerika ako soľ. Samozrejme, len za predpokladu, že sa sľuby aj zrealizujú.
Krajiny Latinskej Ameriky, Španielsko a Portugalsko podpísali deklaráciu o upevňovaní demokratických hodnôt vo svojich krajinách, ochrane politických a občianskych práv a o boji s korupciou a chudobou. S výnimkou čiernej ovce Latinskej Ameriky - Kuby, si všetky krajiny viac alebo menej aktívne osvojujú demokratické hodnoty, resty sú však ešte značné. Podľa najnovšej správy organizácie na ochranu ľudských práv Human Rights Watch/Americas vystriedali armádu v týchto krajinách policajné sily, ktoré prenasledujú inak zmýšľajúcich obyvateľov a ako "donucovací prostriedok" používajú aj vraždy. Zriedkavosťou sú v týchto krajinách nezávislé súdy, väčšine štátnych úradníkov leží na srdci viac vlastné obohatenie, takže rozšírená je stále korupcia - živná pôda pre rast kriminality.
Ďalším pozitívom summitu bola kritika zúčastnených, ktorá sa zniesla na hlavu prezidenta Fidela Castra, napriek tomu, že problematika Kuby ako jedinej nedemokratickej latinskoamerickej krajiny nebola oficiálne na programe. Castrovi kritici totiž našli prostriedok, ktorým môžu vyvíjať tlak. Budúci Iberoamerický summit by mal byť v roku 1999 práve na Kube a Argentína spolu so Španielskom už avizovali, že s usporiadateľskou funkciou Kuby budú súhlasiť len pokiaľ splní isté demokratizačné podmienky. Nikaragujský prezident Arnoldo Aleman dokonca na Castrovu adresu vyhlásil, že "nič nie je nebezpečnejšie ako jediný občan, ktorý je dlhodobo pri moci". Všetky formy totalitarizmu, absolutizmu a tyranské režimy odsúdil vo svojom posolstve aj pápež Ján Pavol II. Kuba je však podľa Castra, ktorý vládne nepretržite už 38 rokov, "skutočná demokracia, vláda z ľudu a pre ľud", ktorá národu prináša viac úžitku ako tradičné západné demokracie. Nedávno zverejnená správa komisie OSN pre ľudské práva tvrdí opak. V oblasti práva na politický názor a slobody tlače nezaznamenala OSN žiadnu pozitívnu zmenu. Na ostrove neexistuje nezávislé súdnictvo, životné podmienky v kubánskych väzniciach nie sú dobré, chýba sloboda odborov. Kubánske bezpečnostné sily používajú násilie a "intenzívne prenasledujú osoby, ktoré sa nejakým spôsobom odkláňajú od oficiálnej línie". Podľa správy OSN však k zhoršovaniu dodržiavania ľudských práv prispieva aj embargo USA.
V tejto súvislosti získal Castro na svoju stranu aj účastníkov summitu. Prijatie záverečného dokumentu, v ktorom "tvrdo odsúdili" tzv. Helms-Burtonov zákon zameraný na sprísnenie obchodno-ekonomickej blokády Kuby má o to väčšiu cenu, že podobný návrh nebol na minuloročnom Iberoamerickom summite prijatý.
