Dávny historický spor s väčšími či menšími prestávkami tlel roky, a v posledných rokoch len upadol do zabudnutia. Boris Jeľcin a čínsky prezident Ťiang Ce-min v pondelok podpisom príslušnej dohody tento spor ukončili. Predmetom budúcich rokovaní zostali len tri ostrovy na hraničných riekach Amur, Argun a Ussuri. Po aprílovej návšteve čínskeho prezidenta v Moskve, ktorá priniesla dohodu o znížení stavu ozbrojených síl oboch krajín v oblasti, ide o druhý významný krok k zblíženiu oboch krajín. Zaujímavé je, že medzi štyrmi gubernátormi, ktorí Jeľcina sprevádzali, chýbal Jevgenij Nazdratenko, kontroverzný šéf Prímorskeho kraja a neústupný kritik Jeľcinovej politiky.
V Pekingu sa zároveň podpisovala aj dohoda o stavbe plynovodu z Ruska do Číny, čo umožní Rusku predaj plynu aj do tretích krajín - Japonska a Južnej Kórey. Práve ekonomická spolupráca je dnes to, čo obe ázijské veľmoci potrebujú a v čom majú i najväčšie rezervy. Vzájomná výhodnosť takejto spolupráce je zárukou politicky stabilných vzťahov a v dnešnom svete aj najpevnejším základom priateľského puta. Ruské noviny Nezavisimaja gazeta pripomenuli, že medzi Pekingom a Moskvou existuje okolo 200 zmlúv, ale nie všetky sa napĺňajú. Vzájomná obchodná výmena má v tomto roku dosiahnuť 7 miliárd dolárov, čo je vzhľadom na potenciál oboch krajín málo. Najmä v porovnaní s vlaňajšou 60-miliardovou čínsko-japonskou obchodnou výmenou, alebo aj 43 miliardami dolárov, ktoré predstavoval v rovnakom čase obchod Pekingu s globálnym konkurentom Moskvy - Washingtonom.
Na rozdiel od nedávnej cesty čínskeho prezidenta do USA v prípade jeho schôdzky s Jeľcinom nepadla nijaká zmienka o porušovaní ľudských práv v Číne. Rusko vo všeobecnosti v prípade porušovania zásad demokracie v inej krajine nijako aktívne nevystupuje a obvykle to pokladá za vnútornú vec dotyčného štátu. Len mladý vicepremiér Boris Nemcov, ktorý bol v Pekingu tiež, si dovolil poznámku, že "Rusi sú demokratickejší ako Číňania"... Podľa niektorých pozorovateľov je skutočný význam Jeľcinovej cesty práve v snahe vyvážiť úspechy čínsko-amerických vzťahov. V krátkom časovom slede po srdečnom privítaní čínskeho prezidenta v USA (ale aj po kritike, ktorú si vypočul od amerických kongresmanov) sa Ťiang Ce-minovi dostalo medvedieho objatia najvyššieho ruského predstaviteľa. Novinári si všimli, že títo dvaja sú si ľudsky bližší, ako dvojica Ťiang - Clinton. Napokon môže ďalšie zblíženie Číny s Ruskom viesť aj k zintenzívneniu diplomacie medzi Moskvou a ďalšou ázijskou veľmocou - Japonskom, kde sa rieši známy spor o Kurilské ostrovy. Japonský premiér Hašimoto si len celkom nedávno s Jeľcinom (aj) zarybárčil, a práve s ním Jeľcin konzultoval aj pred svojou včera ukončenou návštevou Pekingu.
