Menovanie nových ministrov vlády, vyše 120-tisícová demonštrácia odborárov a výzva predsedníctva ČSSD na odvolanie vlády - všetky tieto udalosti uplynulého víkendu v ČR sú pokračovaním politického trendu, ktorý možno na českej politickej scéne pozorovať už dlhší čas. Pomenovať ho nie je zložité - vláda robí chyby, ľavica cíti svoju šancu a čoraz väčší počet voličov vidí nekriticky práve v ČSSD alternatívu vlády Václava Klausa. Na prvý pohľad nie neprávom.
Aj menovanie nových ministrov je dôkazom, že Klausova vláda nedokáže ponúknuť naozaj nové impulzy svojej politike. Žiaden z nových ministrov, ani S. Volák v rezorte práce a sociálnych vecí ako ani J. Šedivý v rezorte zahraničných vecí, nie je takou výraznou, verejnosti známou osobnosťou, že by voliči mohli získať dojem radikálnej zmeny v práci českej vlády. Osobitné pochybnosti vzbudzuje prechod J. Vodičku z ministerstva práce a sociálnych vecí na kreslo ministra vnútra. Ako vysvetliť to "osvietenie" Vodičku, ktorý v sebe objavil nadanie viesť rezort, ktorý s jeho doterajším pôsobením nemá nič spoločné? Nepoveril Klaus Vodičku vedením ministerstva vnútra iba preto, lebo to je jeden z mála ľudí, ktorí ho v ODS ešte bezvýhradne podporujú ? A propos, Vodička svoju vďaku Klausovi dokumentoval ešte počas víkendu, keď na sobotňajšej rade ODS "kopal do Zieleniecovej mŕtvoly", samozrejme v neprítomnosti exministra zahraničia.
Nemožno sa teda čudovať, že súčasná česká vláda, ktorá sa zaoberá viac personálnymi rošádami než problémom tunelovania fondov a zvyšujúcou sa hospodárskou kriminalitou, prerastajúcou do organizovaného zločinu, musí čeliť hnevu vyše 120 tisíc odborárov. I keď s mnohými heslami, ktoré sa v uliciach Prahy v tejto súvislosti minulú sobotu objavili, možno súhlasiť, treba si položiť otázku, či je sociálny štandard odborárov naozaj taký zlý, keď výlet do Prahy mali zadarmo a viacerí z nich dostali na spláchnutie hrdla ešte aj tristokorunové diéty. ČSSD sa nahromadený hnev odborárov snaží využiť a poverila svoj poslanecký klub vyslovením nedôvery vláde na februárovej schôdzi Poslaneckej snemovne.
Bude zaujímavé sledovať, ako sa v tejto situácii zachová predseda KDÚ-ČSL Josef Lux. Na jednej strane mu postup ČSSD ponúka šancu získať väčší, ak nie rozhodujúci podiel na moci, na strane druhej mu musí byť jasné, že Zemanova iniciatíva je iba medzikrokom na ceste sociálnych demokratov za mocou. ČSSD však, pokiaľ sa nezbaví svojho starokomunistického Šloufovho krídla, podporovaného samotným Zemanom, nie je zárukou kontinuity demokratického vývoja v ČR a jej príchod do vládnych lavíc by bol rozhodne predčasný. Lux musí teda dávať pozor, aby s vaničkou nevylial aj dieťa, respektíve, aby nedal možnosť repríze slovenského scenára v Čechách. Vypustiť džina z fľaše nie je ťažké - dostať ho naspäť je však niekedy temer nemožné.
