ej muziky z celého Slovenska.
Koncertný program odohral so svojou kapelou Bluesbreakers, v ktorej sa počas Mayallovej kariéry vystriedalo vyše štyridsať(!) hráčov - mnohých z nich, o. i. aj Erica Claptona, totiž John Mayall vyhodil. Zatiaľ čo práve Eric Clapton či Mick Taylor, ktorí v Bluesbreakers v minulosti pôsobili, ďalej fungujú v hudobnej oblasti, meno ďalšieho gitaristu Petra Greena sa z nej úplne vytratilo. Kolovali správy o tom, že má psychické problémy, venuje sa záhradkárstvu a o muzike a svojej hudobnej minulosti nechce ani počuť. Dokonca vraj pomocou výstrelov odháňal poštára, ktorý mu priniesol tantiémy. "Momentálne sa zotavuje z choroby a vracia sa do hlavného prúdu," prezradil John Mayall o bývalom spoluhráčovi. Minulosť však Mayalla príliš nezaujíma. "Necítim žiadnu nostalgiu, sú to len spomienky."
Viac než presvedčivo to dokázal koncertom, na ktorom by ste márne čakali staré slávne skladby, akými nepochybne sú I`m Your Witchdoctor, Crawling Up a Hill či Crocodile Walk. Takmer celý playlist piatkového večera tvorili skladby z predposlednej, no hlavne poslednej Mayallovej platne Blues For a Lost Days. Nestáva sa často, aby si hudobníci, pôsobiaci v muzike už dlhší čas, trúfli odohrať koncert postavený výlučne na novom repertoári bez svojich starých, overených kúskov. John Mayall si to dovoliť môže. A približne tri tisícky bluesových nadšencov, ktorí sa v ten večer na Pasienkoch zišli, by určite potvrdilo, že starý bielovlasý pán, svižne sa pohybujúci na pódiu a striedajúci klávesy s fúkacou harmonikou, robí rovnako vynikajúcu muziku ako pred tridsiatimi rokmi. V nadšenom publiku (tvorenom predsa len trochu staršími poslucháčmi, ako je na koncertoch zvykom), ktoré búrlivo aplaudovalo každej majstrovej skladbe, mohli ste zahliadnuť nielen mnoho slovenských muzikantov, ale aj Juraja Nvotu, Andyho Hryca či Vlada Černého. Približne dve hodiny sa celá tá "staromilská" masa spokojne kývala v rytme muziky, ktorej korene siahajú až na začiatok tohto storočia, aby si nakoniec doslova vydupala jeden prídavok.
Že legenda bieleho blues žije pre budúcnosť, potvrdzuje Mayallov profesionálny i rodinný život. Stále nahráva dosky, počúva Alanis Morisette a Pearl Jam a najmladší z jeho štyroch synov má len tri roky. "Mám rozpracovaný taký program - chcem každého prežiť," zavtipkoval Mayall na tlačovke, kde prevzal z rúk Petra "Bonza" Radványiho, duše a zakladateľa Slovenskej bluesovej spoločnosti, dokument, ktorý potvrdzuje, že John Mayall je už od roku 1993 jej čestným členom. Pôvodne mu ho mal odovzdať prezident SBS Ján Litecký-Šveda. Do konca tlačovky ho však do budovy jednoducho nevpustili! A to bol jediný "trapas" inak úžasného piatkového večera.
Autor: TEXT A FOTO - BETA HRIADELOVÁ
