Jeseň predznamenáva začiatok neoficiálnej volebnej kampane budúcich parlamentných volieb. Zatiaľ čo voľby v roku 1990 boli voľbami - ktoré potvrdili pád komunizmu, výsledky volieb v roku 1992 vytvorili predpoklady vzniku nového štátu, predčasné voľby v roku 1994 znamenali koniec krátkodobej vlády pravo-ľavej koalície. A čo voľby v roku 1998? Voľby v roku 1998 by mali rozhodnúť o ďalšom smerovaní Slovenskej republiky, najmä o vytvorení predpokladov pre vstup do demokratických európskych a transatlantických štruktúr, pre začlenenie do rodiny civilizovaných krajín. Aké sú súčasné východiská nadchádzajúcich volieb? Predovšetkým je to neprijatie do NATO a slabá nádej pre vstup do Európskej únie, prehrievanie slovenskej ekonomiky vyčerpaním rastových faktorov, obrovský deficit zahraničnej obchodnej bilancie, nekrytie výdavkov vysoko deficitného štátneho rozpočtu, doznievanie straníckej privatizácie, nízky pokrok potrebnej reštrukturalizácie hospodárstva, narastanie sociálneho napätia v dôsledku zhoršovania sociálnej situácie väčšiny obyvateľstva.
Aké je momentálne rozloženie síl v smere volebných preferencií? Strany vládnej koalície v porovnaní s volebnými výsledkami volieb 1994 dosahujú len takmer 40 % preferencie, podstatný a trvalý pokles preferencií vykazuje ZRS, kolísavé nižšie preferencie dosahuje HZDS, len preferencie SNS vzrástli, a to najmä vplyvom nacionálnej radikalizácie skupiny obyvateľstva. SDK zaznamenala sľubné preferencie nad 30 %, preferencie SDĽ mierne rastú a preferencie maďarských strán sú konštantné. Vplyvom časového odstupu od roku 1989 sa zjavne zvyšujú preferencie KSS. Tohtoročné zmarené referendum smelo naznačilo, že súčasná vládna koalícia nemá podporu väčšiny občanov a nespokojnosť občanov je veľká. V súvislosti s referendom, ktoré bolo určitou miniskúškou budúcich volieb a naznačilo možnosti tvoriacej sa päťkoalície, treba povedať, že v plnej nahote odhalilo možnosti "využitia" štátnej moci. Neobsadený prezidentský stolec v čase konania budúcich parlamentných volieb, môže umocniť ďalšie zásahy v smere za každú cenu udržania moci vládneho hnutia. Preto termín ich konania môže zohrať dôležitú, možno aj kľúčovú úlohu. Aké sú hlavné faktory, medzi ktoré možno zaradiť veľkú nespokojnosť občanov, najmä zo sociálneho hľadiska, pôsobenie či návrat síl spred novembra 1989, ekonomickú a mocenskú silu HZDS, prirodzený záujem kapitálovej vrstvy o vstup do európskych štruktúr, existenciu potenciálu 350 tisíc nových mladých voličov a absenciu predvolebných nových ministrán. A ako bolo spomenuté, dôležitý, možno rozhodujúci bude časový faktor. V súčasnosti sú v hre dva termíny - pôvodný a predsunutý (o tri mesiace). Nesúhlas opozície s predsunutým termínom je diktovaný tézou o "vykrvácaní", najmä ekonomickom, súčasnej vládnej moci a strachom z výsledku predčasných volieb v roku 1994. Strach logicky prináša aj stratu úsudku, a to najmä kľúčového prepadu hlasov dvojkoalície DS a SPŽ a debaklu Spoločnej voľby-zlepencov na poslednú chvíľu. Z časového hľadiska v hre je "aj" možnosť vypadnutia z predizby Európskej únie. A návrhom predsunutia volieb prichádza HZDS - takže nezanedbateľné psychologické hľadisko ukrivdenosti zrejme odpadá.
Autor: JOZEF BISTÁK, Nitra
