Už Sokrates považoval za najväčšie zlo nevedomosť. S týmto druhom zla sa na Slovensku stretávame bežne. Jedným z najväčších je nezáujem a s ním súvisiaca nevedomosť v oblasti politiky. Štyridsať rokov totality nás naučilo "slobodne" si zvoliť poslancov a potom stratiť akýkoľvek záujem o dianie v krajine. Ale totalita sa už skončila a Slovenská republika má prívlastok demokratická. Preto by sa mali občania - voliči konečne zobudiť a začať kontrolovať, ako sa narába s ich dôverou a ako sa spravujú veci verejné. O tom, že si slovenskí voliči svoje práva a povinnosti ešte stále neuvedomujú, sa presvedčili členovia referendovej komisie v istej obci na východnom Slovensku počas májového referenda, keď pre nich predstúpila dôchodkyňa s otázkou: "Koho treba voliť?" Keď jej vysvetlili, že toto nie sú voľby, ale referendum, v ktorom sa občania majú vyjadriť k nášmu vstupu do NATO, jej ďalšou otázkou bolo: Čo je to NATO?" Tieto otázky padli napriek obrovskému medializovaniu blížiaceho sa referenda a jeho dodnes sporného obsahu. Toto je názorný príklad, ako sa naši občania stavajú k politike. Mimoriadny nezáujem o politiku možno vidieť aj medzi mladými ľuďmi, ktorí onedlho dovŕšia 18 rokov a v blížiacich sa parlamentných voľbách pristúpia k volebným urnám. Ako budú hlasovať, keď o vnútropolitickej situácii nevedia vôbec nič. Ak sa nezmení postoj občanov, naše Slovensko nebudú nikdy spravovať ľudia, ktorým je celoštátny záujem prvoradý. Naša budúcnosť, ak vôbec nejakú máme, určite nie je ružová. Voľby sa blížia, a preto je potrebné začať rekapitulovať, čo sme pod vedením súčasnej vlády za tie štyri roky dosiahli. Mali by sme si všímať kauzy, protiústavné kroky a tiché sústreďovanie moci v rukách jednotlivca. Je nevyhnutné začať s tým teraz, kým sa ešte nezačalo predvolebné "vymývanie mozgov" veľkorysými sľubmi.

Autor: PETER VILÁGI, študent gymnázia, Veľké Kapušany