Štvrtkový večer festivalu České divadlo `97, ktorý sa v týchto dňoch deje v Štúdiu S, patril Divadlu v Řeznické. Komorný pražský súbor sem pricestoval síce tiež s komornou, no celosvetovo preslávenou hrou E. Albeeho Kto sa bojí Virginie Woolfovej. Popri Gabriele Wilhelmovej, Jitke Sedláčkovej a Davidovi Matáskovi si tu ako hosť zahral aj prezident Medzinárodného filmového festivalu Karlovy Vary Jiří Bartoška.

m Prečo má prezident stále potrebu zahrať si občas divadlo?

"Pretože si niekedy pripadá ako Jekyll a Hyde. Som totiž úradníkom a hercom zároveň, a keby som si občas divadlo nezahral, tak by som z úradníčiny zošalel. Takže nielen Virginia, no minulý piatok som mal dokonca ďalšiu premiéru, v Divadle na Vinohradech. Je to veľmi príjemné, lebo len úradovať pre mňa nie je."

m Na Vinohradoch hrala krátky čas aj pani prezidentová...

"Krátky čas? Dagmar Veškrnová tam hrala poriadne dlho..."

m Myslím krátko ako manželka prezidenta. Čím to, že toto divadlo má také šťastie na prezidentov?

"Žeby niečo bolo vo vinohradskej vode? (Smiech) Nie, v tom to asi nebude. Skôr, že dnes je všade samý prezident. U nás aj u vás."

m Prečo ste prijali vinohradskú ponuku?

"Divadlo oslavuje deväťdesiate výročie a Jirka Hubač, ktorý je kmeňovým autorom, napísal Hostinu u Petronia. Je to veľmi zaujímavý apokryf o boji moci s intelektom."

m Zhodou okolností sme už raz v Štúdiu S robili spoločné interview. Bolo to azda pred piatimi rokmi a išlo vlastne o dvojrozhovor ešte s Karlom Heřmánkom. Hosťovali ste tu vtedy s Kunderovým Jakubom a jeho pánom a spoločne horlili za nové Divadlo Bez zábradlí. Malo nahradiť "vaše" slávne Divadlo Na zábradlí, ktoré po zmene vedenia väčšina skalných hercov opustila. Napriek tomu dnes prichádzate na festival s celkom iným divadelným súborom a pokiaľ viem, neobjavujete sa už v žiadnom Heřmánkovom projekte. Prečo? Vtedy ste pôsobili veľmi odhodlane.

"Áno, bolo to tak. Ale viete, tento typ divadla, to je ako Nemci vravia ,tages stücke`, takže je normálne, ak sa herci po čase obmieňajú. Pre mňa to už ale bola nastavovaná kaša. Mne dnes vyhovuje malé a komorné Divadlo v Řeznické a k tomu Vinohrady, divadlo veľkého gesta. No najmä, v oboch prípadoch som sám sebe pánom. Dnes už som v situácii, keď by som nechcel byť v žiadnom stálom angažmán. Jednak ma časovo limituje práca pre karlovarský festival a potom, nevidím v Prahe taký výnimočný súbor, ktorý by ma nadchol natoľko, že by som v ňom chcel pôsobiť natrvalo."

m V programe sa píše, že Virginia Woolfová je obnovenou premiérou.

"Hrali sme ju totiž asi rok a pol s Danom Landom. No potom začal skúšať muzikál Krysař, ešte predtým Draculu, do toho mal búračku na motorke, pretože je to šialenec. Mal niečo s rukou, takže sa všetko prerušilo. A nám sa videlo, že je to škoda, preto sme jeho rolu preskúšali s Davidom Matáskom."

m Albeeho divadelná hra sa do celosvetovej pozornosti dostala aj vďaka slávnemu filmu s Elizabeth Taylorovou a Richardom Burtonom. Sú s príbehom doslova personifikovaní. Inšpirovali ste sa ich výkonmi, či naopak sa snažili vyvarovať sa akejkoľvek podobnosti?

"Zámerne sme si film premietli až po premiére. Práve aby nás nezavádzal. Samozrejme, videl som ho v šesťdesiatych rokoch, keď vznikol, vtedy bol doslova kultovým dielom. Teraz mi už chvíľami pripadol trošku priveľmi americký, ku koncu dlhý, s ťažkým zadkom. Ten text je však nádherný, už je vlastne klasikou, napriek tomu, že ho Albee napísal tuším v šesťdesiatom druhom. Bude sa však hrať ešte aj o štyridsať rokov, pretože ako hovorí o probléme vzťahu chlap - žena, o partnerstve, v tom je úžasne nadčasový."

m Vy ste tiež "starý" ženáč. Našli ste nejaké paralely?

"Ľudský život sa pohybuje v určitých mantineloch, takže by človek musel byť anjelom, aby sa nedostal aj do krízových situácií. Ale Albeeho hra je extraktom toho strašného, čo sa môže medzi partnermi odohrať. A ja, zaplaťpánboh, mám skutočne pokojné, vyrovnané manželstvo."

m Nepremýšľali ste ako prezident pozvať na karlovarský festival aj Liz Taylorovú, prípadne jej potom predstavenie aj zahrať?

"Viete, že sme o jej pozvaní uvažovali dokonca tohto roku? Bola taká ponuka, že by to šlo zariadiť. Ale potom absolvovala ťažkú operáciu, takže asi to nepôjde.Teda chráňboh, že by sa mi Liz Taylorová videla natoľko stará, ale my už jednu strašnú skúsenosť máme. S Gregory Peckom, ktorému prasklo slepé črevo a takmer nám vo Varoch umrel. Takže ono je asi lepšie pozývať mladých ľudí." (Smiech)

m Jiří Bartoška bol vždy symbol milovníka. Vo Virginii zrazu hráte starnúceho profesora. Nemáte problém s prehrávaním sa do takýchto rolí?

"Iste, keď herec starne, odškrtáva si roly, o ktorých vie, že ich už určite hrať nebude. Ale zase vie, že na neho čaká plno ďalších krásnych postáv. Chlapi to v tomto majú zrejme jednoduchšie. Ja si však žiadne prehrávanie ani neuvedomujem. U ženy, ktorá hrala naivku, je asi ťažké prehrať sa do inej polohy, ale u chlapa to plynie akosi logicky a je to celkom príjemné. Navyše, nikdy som nehral vyslovene jednoznačné úlohy."

m Predsa len ste erotickým symbolom českej kinematografie. Nie je pre takéhoto herca starnutie problematickejšie? Nie je tá vaša "úradníčina" vlastne zadnými dvierkami, nenápadná premena na úspešného, seriózneho povedzme podnikateľa?

"Nie, to nie. Mne sa dokonca aj popri nej podarilo od apríla do augusta nakrútiť dva nové filmy. Určite si vždy nájdem čas aj na hereckú prácu, zostávam aj pri filme, aj pri divadle. Aj keď opakujem, isteže už nie v stálom angažmán."

m Vaším teritóriom, samozrejme okrem zahraničia, sú teraz najmä Praha a Karlovy Vary. Sme však na bratislavskom festivale. Aký máte vzťah k nášmu mestu?

"Naposledy som tu bol v septembri na Fóre a musím povedať, že v poslednom čase na mňa akosi padá z Bratislavy smútok. Neviem, či je to tým, že sem už jazdím menej, ale mám pocit, že to predtým bývalo veselšie mesto."

m Ste zaneprázdnený muž. Musíte sa ponáhľať hneď po predstavení do Prahy, alebo si ešte môžete dopriať aj luxus nočných festivalových posedení?

"Zostávam. Teraz však bude ráno trochu ,tristné`, lebo som sa sľúbil na Raňajky do Markízy. Samozrejme, že večer prídu kamárati, takže som povedal, aby so mnou v štúdiu rátali až tak okolo pol deviatej ráno. Žiaden extrémne ranný čas, mohlo by sa potom stať, že by som tam išiel rovno od pohára."

Autor: BARBORA DVOŘÁKOVÁ, FOTO SME - ALAN HYŽA