Súdny proces s bývalým ministrom piatej francúzskej republiky Mauricom Paponom, ktorého v juhofrancúzskom Bordeaux súdia za účasť na deportáciách Židov, kolaboráciu s nacistami a zločiny proti ľudskosti, rozvíril vo francúzskych médiách debatu o úlohe Francúzska a Francúzov počas druhej svetovej vojny. Teda v čase, keď jedna časť krajiny bola okupovaná fašistickými vojskami a v druhej vládol z Vichy maršál Pétain. Maurice Papon, ktorý na začiatku štyridsiatych rokoch pôsobil na ministerstve vnútra vo Vichy a v rokoch 1942-44 bol generálnym tajomníkom prefektúry v juhofrancúzskom kraji Gironde, bol priamo zodpovedný za deportácie vyše 1500 francúzskych Židov do tábora v Drancy, severne od Paríža. Tesne pred oslobodením Bordeaux -správneho strediska kraja Gironde - sa začal stýkať s predstaviteľmi francúzskeho odboja, vďaka čomu mohla jeho kariéra nerušene pokračovať aj po druhej svetovej vojne. Maurice Papon to nakoniec dotiahol až na ministra rozpočtu v rokoch 1978-1981.
Francúzov však už nezaujíma len minulosť jedného z ministrov, ale podiel národa na zverstvách nacistov počas okupácie. Doteraz totiž takmer všetci akceptovali výroky generála de Gaulla, že Vichy to nebolo Francúzsko, že Francúzsko bolo s ním v londýnskom exile, a teda nemohlo kolaborovať. Nekritické akceptovanie tejto charakteristiky umožnilo väčšine národa byť hrdou na úlohu Francúzov počas druhej svetovej vojny. Do čistého národného svedomia však vniesol pochybnosť prezident Jacques Chirac, ktorý v roku 1995 vyhlásil, že Francúzsky štát nesie zodpovednosť za zatýkanie a deportácie desaťtisícov Židov.
Tieto dva rozdielne názorové tábory sú zastúpené aj v procese s Mauricom Paponom v podobe historikov, ktorí majú vniesť svetlo do fungovania režimu vo Vichy. Jedna strana tvrdí, že Vichy nemala veľkú právomoc v rozhodovaní o deportáciách Židov, že všetko riadili Nemci. Druhá strana zasa poukazuje na skutočnosť, že Vichy prijala antisemitské zákony skôr ako stihlo fašistické Nemecko robiť v tejto veci nátlak, že antisemitizmus a kolaborácia režimu bola dobrovoľná. Tieto dva rozdielne pohľady na francúzsku minulosť sa podarilo výstižne zhrnúť bývalému prezidentovi Valéry Giscardovi d`Estaingovi, ktorý pre denník Le Monde povedal: "Francúzsko sa menej bilo, ako by chcelo veriť, menej z pohľadu množstva, ale menej kolaborovalo, ako sa dnes pokúšame tvrdiť."
Úloha Francúzov počas okupácie nebola ani čierna, ani biela, napriek tomu si však Francúzi uvedomujú potrebu urobiť bodku za touto smutnou kapitolou histórie. Niektoré krajiny, medzi nimi aj Slovensko, prehodnotenie histórie ešte len čaká.
Autor: Andrej Ďuríček (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
