ných politikov dokázala v iných slovenských mestách vypredať športové haly aj viackrát). Správa o neznámom "sponzorovi", ktorý vysolil za lístky na Markoviča vyše 60 tisíc korún, však vyvoláva na svet aj inú otázku - ak sú dnes niektorí ľudia schopní v záujme prekazenia či aspoň skomplikovania jedného vystúpenia koalíciou neželaného humoristu vyhodiť do vzduchu takúto sumu, nebudú iní ľudia v záujme dosiahnutia iných zámerov (napríklad želaných výsledkov volieb) ochotní a schopní vyplatiť rádovo iné sumy?
Horším variantom, ako keď nepríde do trnavskej haly 800 divákov, by bolo, keby prišli - takto sa mohlo stať, že menej býva niekedy viac. V čase volieb, keď už nepôjde o fazuľky a neznámi sponzori budú soliť na drevo oveľa vyššie sumy (napríklad v porovnaní s týmto rokom majú právnické osoby na budúci rok odviesť do štátneho rozpočtu na daniach z príjmu o 13 miliárd korún menej), bude menej menej a viac bude viac. Viac-menej nejde o nič iné - aby viac bolo viac ako menej.
