a tých, ktorých Markovičov ironický humor a "nenávistná grimasa" privádzajú do stavu nepríčetnosti, ruka moci zasiahla. Detinsky, trucovito, ale viditeľne. V trnavskej športovej hale v stredu "zívalo" pár stovák prázdnych miest, na ktoré sa roztržití zábavychtiví diváci zabudli dostaviť. Milan Markovič okomentoval čudesný pohľad z javiska na vypredanú, no nezaplnenú halu slovami: "Proti nám dnes stojí víťaz, ktorý naozaj berie všetko." V tomto prípade vzal "iba" niekoľko vstupeniek, ktoré Markovičom, zvyknutým na iné podrazy, nijako zvlášť "nezamávali". "Toto bola prvá, i keď neuskutočnená hrozba. Neznámy sponzor chcel zo všetkých možných spôsobov ublížiť tým najprimitívnejším: vykúpiť čo najväčší možný počet vstupeniek. Napokon, peniaze na to majú... Večer sa im však pokaziť nepodarilo, akurát, že nás poriadne ,zafinancovali`, začo im rozhodne treba poďakovať," povedal pre SME Milan Markovič. "V Trnave to bol, paradoxne, asi jeden z najlepších večerov. Takže po dnešku som na toto mesto pyšný už nielen zato, že mi dalo aké-také základné vzdelanie... Srdečné to však bolo naozaj všade, kde sme sa objavili. Všade sa mi potvrdilo, že sú ľudia, ktorí nás stále chcú vidieť a ktorí nás snáď trochu aj potrebujú." Vygumovať z hláv ľudí osobu Milana Markoviča sa aj napriek kohosi vrúcnym želaniam, vypovedaným zmluvám a hromadnému skupovaniu lístkov teda zjavne nepodarilo. Aj v tých najchladnejších sálach sa Milanovi Markovičovi podarilo vykresať potrebnú iskru medzi javiskom a hľadiskom. Navyše, turné určite prospelo aj neúprosné fungovanie zákona zakázaného ovocia...
"Je to skvelá partia, ktorá ma sprevádza všade. Na prechádzkach mestom, v hoteli, v reštauráciách... Som pyšný na to, že som svoju 4-ročnú voľbu dodnes nemusel oľutovať, na rozdiel od iných Slovákov," poznamenal Milan Markovič na adresu Komorníkov - pätice hudobníkov, ktorí na čele s Aloisom Boudom boli nielen na ceste Slovenskom, ale aj na televíznych obrazovkách vždy verne po komikovom boku, a v ktorých podaní znie aj taký paškvil ako Vivat, Slovakia zrazu akosi ľudskejšie.....A politici? S tými je to trochu horšie. Ešte doobeda od nás utekajú a vybavujú si povinnosti v iných mestách." Iné sťažnosti však na svojich partnerov - Mikuláša Dzurindu, Bélu Bugára, Milana Kňažka a Jána Langoša - Milan Markovič nemá. "Naopak, veľmi si rozumieme. Vedia, že im nič neodpustím a zarýpnem, do čoho sa zarýpnuť dá. Ale vždy sa na tom dokážu zasmiať, to je na tom všetkom to najcennejšie." Na ,jednofarebnosť`, ktorá na pódiu vládne, má Markovič alibi: "Tvrdohlavo a opakovane som do svojich predstavení pozýval aj ľudí ,z druhého brehu`. Väčšinou mi ani neodpovedali. Zato z toho ,najvyššieho úradu` sa ozvali vždy, a vždy s tou istou odpoveďou. Že dotyčný bude určite nadlho-nadlho zaneprázdnený..." Zatiaľ si teda M. Markovič musel vystačiť iba s potenciálom "opozičníkov" (hoci surovinu, na ktorej sa diváci zabávajú, dodali predovšetkým vládne strany) a na hosťovanie Jána Ľuptáka či Jána Cupera a ich intelektuálske skvosty si budeme musieť ešte počkať. "Kedy tí hore budú mať so mnou pokoj?" uvažuje Markovič. "Asi až potom, keď ma definitívne odlifrujú na nejakú maďarskú stanicu. Tam mi už nikto nebude rozumieť." A rovnako horkú a pohotovú odpoveď mal ktosi z účinkujúcich aj na otázku, prečo sa u nás moc bojí šašov a zakazuje ich: "No pretože u nás je to zdvojená funkcia..."
FOTO: Nechcený politik s nechceným komikom, dvaja Milanovia - Kňažko a Markovič na stredajšom predstavení v športovej hale v Trnave.
Autor: ALEXANDRA TINKOVÁ, FOTO SME - PAVOL MAJER