rsku. Pre liečivú vodu ich dodnes vyhľadávajú pacienti s chorobami dýchacích ciest, srdcovo-cievnymi, žalúdočnými a črevnými problémami, ale aj pacientky s ochoreniami ženských orgánov. Mestu Bardejov však v poslednom čase akoby prestávalo záležať na atraktívnom kúpeľnom satelite a ešte menej na jeho pacientoch, návštevníkoch i samotných občanoch. Tí veľmi nepriaznivo pociťujú okliešťovanie, ba až likvidovanie služieb v mestskej časti Bardejovské Kúpele. Od konca októbra bola v objekte rozsiahleho a dodnes prakticky nedostavaného strediska obchodu a služieb v dôsledku odstavenia kúrenia, teplej a studenej vody zrušená prevádzka pošty a spojov. Ako tvrdia zástupcovia tých, ktorí v kúpeľoch pracujú a žijú, pre zrušenie pošty po predchádzajúcej likvidácii predajne zeleniny, reštaurácie, kaviarne, lekárne, ba aj peňažného bankomatu sa kúpele stávajú nie magnetom, ale priam strašiakom pre kúpeľných hostí. Za minerálnou vodou prichádzajú do Bardejovských Kúpeľov obyvatelia celého severovýchodného Slovenska a popri poľštine a ukrajinčine sa tam čoraz častejšie ozýva čeština a maďarčina. Tí, ktorí si chcú spríjemniť deň aj prehliadkou kúpeľov, odchádzajú často sklamaní. Bardejovské Kúpele, ktoré sa spomínajú už v listine kráľa Bela IV. z roku 1247, sa stali vo svete známymi po tom, čo sa v nich zázračne rýchlo uzdravil poľský šľachtic Tomáš Lisický z Lisiec. Po dvoch týždňoch vaňových kúpeľov, do ktorých ho museli nosiť na rukách, nielenže začal chodiť, ale cítil sa úplne zdravý. Ako uvádzajú historické pramene, v ďakovnom liste, ktorý poslal Tomáš Lisický vtedajšiemu magistrátu Bardejova, bol aj podnet, aby lepšie propagovali kúpele pre ich mimoriadne liečivé účinky. Súčasnosť však svedčí o niečom inom.

Autor: DANIELA OBŠASNÍKOVÁ