Osem rokov uplynulo odvtedy, čo sme zapĺňali Námestie SNP v Bratislave a námestia dalších miest aj obcí a zapojením sa do generálneho štrajku tlačili totalitný systém ku kapitulácií. A skutočne, po vyše štyridsaťročnej tvrdej nadvláde, akoby zázrakom padol. Státisíce zhromaždených kládli podmienky a vtedajší mocipáni bol nútení svoje natrvalo vyhradené miesto vo vláde i v parlamente uvoľniť. Podarilo sa z ústavy odstrániť diktatúru štátostrany. 17. november je deň, keď máme dôvod na oslavu. To, čo sme vtedy získali, o tom sa nám dovtedy ani nesnívalo. Otvorili sa hranice a my sme mali možnosť učiť sa žiť ako slobodní občania v slobodnej krajine. Ale s pribúdajúcimi rokmi od zmeny pomerov v krajine ubúdalo dôvodov na oslavy, pribúdali komplikácie a oprávnené obavy o budúci osud. Akoby sa od nás vzďaľovali zásady občianskej spoločnosti, ktorú sme nadobudli s presvedčením, že natrvalo. Veľmi rýchlo sme prestali meniť základné a odklonili sa k nepodstatnému, čo situáciu viac zamotalo a skomplikovalo. Uspokojili sme sa s čiastkovými cieľmi. Niektorí sa vzdali. Začali víťaziť rozličné záujmové skupiny. Priatelia starých poriadkov zmenili spôsoby, heslá, rétoriku a stávajú sa víťazmi v krajine. Nejde im o službu, ktorú by mali vo svojich funkciách vykonávať, ale v mnohom akoby tu boli občania pre nich. Dnes ani vo vysokých verejných funkciách neprekáža aktívna činnosť pred novembrom v mocenských štruktúrach, práve ona sa stáva modelom. A mnohí, ktorí mali šťastie, že ich o spoluprácu vtedy nežiadali, obklopujú sa podobnými a ochotne slúžia mocnejším, lebo takto ich to učili. Mnohí z tých, ktorí sa po novembri demokraticky tvárili, alebo to s demokraciou mysleli úprimne, uprednostňujú vlastné výhody a pohodlie i napriek tomu, že pribúda bieda. Často počuť výhovorky, že aj iní tak robia, ani inde to nejde ináč, taký je dnešný svet, treba ísť s dobou, ak sa vzdáme pozícií my, budú tam ešte horší. Alebo, že najprv treba získať peniaze a potom s ich pomocou bude možné rozvíjať duchovný potenciál. Nejasná privatizácia však ochudobňuje štátnu pokladnicu a teda nás všetkých. Príliš rýchlo sa všetkými dostupnými kanálmi udomácnila vlna hnusu, pred ktorou sme bezmocní. Pravdu nemožno umlčať a spravodlivosť nie je možné potlačiť ani obísť, verím vo víťazstvo dobra, pravdy a spravodlivosti. Preto som stál koncom roka 1989 na námestiach a angažujem sa za tieto hodnoty aj dnes.

Autor: ĽUDOVÍT KOŠÍK, Skalica