Utorkový večer patril v Štúdiu S na festivale České divadlo` 97 pražskému Divadlu na Vinohradech. Respektíve jeho štyrom herečkám - Věre Budilovej, Lucii Juřičkovej, Daniele Kolářovej a Gabriele Vránovej. Zahrali tu "svoje predstavenie pomimo", teda hru ešte len tridsaťpäťročnej anglickej autorky Charlotte Keatleyovej Mama vravela, že by som nemala, ktorú pripravili pred dvoma rokmi vo vinohradskej skúšobni. Bol to vlastne prvý pokus zmeniť miestnosť na divadelné štúdio, odvtedy tu vznikli aj ďalšie projekty, napríklad Milostní dopisy, ktoré sme v S-ku videli minulý rok.
Charoltte Keatleyová napísala hru Mama vravela, že by som nemala iba ako dvadsaťpäťročná. Premiéra bola o dva roky neskôr a príbeh štyroch generácií žien, ktorý je každý iný vzhľadom na historické a dobové okolnosti, no taký podobný, čo sa ženského údelu a skúseností, snov, túžob a následnej reality týka, získal hneď dve významné ocenenia. Keď po hre siahlo vinohradské divadlo a režisér Jakub Korčák, SME bolo na úspešnej premiére a publikovalo aj recenziu. Teraz sme prišli opäť, zaujímalo nás, čo sa odvtedy udialo.
Herečky sme našli relaxovať po namáhavej ceste z Prahy v bufete, akurát Věra Budilová si hore v šatni žehlila kostým. Daň zájazdovému predstaveniu, keď je herec pripravený o luxus garderobiéra domovského divadla. Inscenácia sa "doma" hráva tak raz, dvakrát do mesiaca, zvyšok herečky cestujú. Odmenou za nepohodlie ciest sú vraj spontánne neopakovateľné reakcie najrôznorodejšieho publika. To bratislavské obstálo na jednotku.
Štvorica herečiek si rada zaspomínala na pionierske začiatky, keď sa hra rodila v priestore, ktorý sa iba menil na divadlo. Pracovali tam však rady, lebo podľa slov Věry Budilovej ich hra od samého začiatku doslova uchvátila. Lucie Juřičková sa kvôli Rosie dokonca poponáhľala z materskej. Skúšanie všetky okamžite strhlo, i keď to bol tvrdý chlebíček, lebo pravidlá fungovania scény sa ešte len rodili. Satisfakciou bol nielen veľmi dobrý ohlas ako divákov, tak kritiky, ale aj samotnej autorky, ktorá sa prišla pozrieť na jednu z repríz. "Teraz budem robiť ramená," smeje sa pani Budilová, " ale ona nám fakt povedala, bolo to aj v novinách, že sme najlepšie predstavenie v Európe. Že síce nevie ani slovo po česky, ale v každom okamihu vedela, čo práve vravíme." Že práve tieto štyri herečky sa v predstavení objavia, určilo síce vedenie divadla, ale všetky rady súhlasili. Gabriela Vránová a Daniela Kolářová sa potešili najmä preto, že napriek dlhoročnému angažmán sa na javisku takmer nestretali. Naopak, pani Budilová si s oboma len potvrdila časté vydarené spolupráce. "S Danuškou sme dokonca bývali v jednom dome a mali sme naozaj šťastie na množstvo spoločných rolí, od matky s dcérou až po tetušky." Lucie Juřičková zasa mala blízky vzťah ku Gabriele Vránovej, lebo ju učila na konzervatóriu. Ako sa napriek tomu, že sama je už mamou, cíti ako "benjamínček" v takomto ženskom kolektíve? "Je to skvelé, pretože môžem hovoriť drzosti a keďže ich hovorím z pozície dieťaťa, je to roztomilé. Pani Budilová ma stále oslovuje moja maličká." Daniela Kolářová upresňuje: "Založili sme vlastne rodinu. Táto hra sa nedá skúšať a hrať bez osobných vzťahov. Tak sú tie "ženské" na seba naviazané, že keby ich hrali ľudia, ktorí by si neporozumeli..." "Tak by to mohla byť tragédia," zakončila Gabriela Vránová.
