Do histórie Severoatlantickej aliancie pribudne šestnásteho novembra nová kapitola, ktorú možno nazvať bezprecedentným dobrovoľným skomplikovaním vlastného vstupu do NATO. Týmto skomplikovaním je maďarské referendum. Ústava MR tak ako väčšina základných právnych noriem ostatných uchádzačov o členstvo v pakte všeľudové hlasovanie o tejto otázke vôbec nevyžaduje, keďže vstupom do NATO sa štáty nezriekajú vlastnej suverenity a ani jej časti. Maďarská vláda však vo svojom programe referendum sľúbila a svoj sľub si v týchto dňoch napriek veľkým komplikáciám, balansujúc na hranici ústavnosti, plní.
Národné zhromaždenie v Budapešti prijalo v utorok uznesenie o tom, že referendum o vstupe do NATO bude 16. novembra, a to bez ďalších dvoch otázok súvisiacich s nadobúdaním poľnohospodárskej pôdy. Vyhlásené referendum nemožno nazvať ináč ako zbytočným mrhaním prostriedkami a zbytočným komplikovaním celého procesu rozširovania aliancie. O zbytočne vyhodených miliónoch svedčí prinajmenšom to, že v maďarskom parlamente niet azda jediného odporcu euroatlantickej integrácie, prieskumy verejnej mienky navyše ukazujú vysokú, viac ako 70-percentnú proatlantickú podporu aj medzi občanmi a túto skutočnosť potvrdzuje i fakt, že politické subjekty, ktoré proti NATO horlivo vystupujú (napríklad postkádárovská Robotnícka strana), sú stabilne na periférii politického spektra s mizivými preferenciami.
Hornov kabinet si referendom vytvoril umelú prekážku, ktorej sa dnes nemôže vyhnúť a musí ju prekonať. Vystavuje sa však zbytočnej nervozite i riziku, že referendum nedopadne najlepšie. Všeľudové hlasovanie bude mať štatút rozhodovacieho referenda, t. j. výsledok bude záväzný, ak v ňom rovnaký názor vysloví najmenej 25 % všetkých oprávnených voličov. Dnes sa zdá, že kladná odpoveď nebude problémom, no stať sa môže všeličo, svet už zažil i onakvejšie prekvapenia. Referendum pritom nemusí dopadnúť vyslovene odmietavo. Stačí nízka účasť, malý rozdiel medzi hlasmi za a proti alebo nedosiahnutie 25-percentnej hranice jedným ani druhým táborom. Ako sa potom zachovajú zákonodarcovia v parlamentoch šestnástich štátov aliancie pri ratifikačnom hlasovaní? Kto a hlavne ako skeptikov presvedčí, aby aj ich armády prijali záväzok brániť štát, ktorého občania hlasovali tak, ako hlasovali?
V tomto kontexte je maďarské referendum o vstupe do NATO bez ohľadu na jeho výsledok veľkou politickou chybou.
Autor: ANDREJ RYBÁR, Budapešť (Autor je stálym spolupracovníkom
