m Ste dnes na roztrhanie. Máte to rád?

"Práveže vôbec nie. Hovorím, že keď sa tento krst skončí, pôjdem niekam na večeru. Ale patrí to k životu."

m Čo si zvyknete dať na večeru, keď tak odbiehate z podniku do ďalšieho?

"Ešte tu síce zostali nejaké grilované kurence a tie mám celkom rád. Asi si dám nejaké studené kura s rožkom, so šalátom a k tomu červené víno."

m Prasa nemáte rád? Pretože pokojne ste ho dali k dispozícii hosťom...

"Prasa mám rád vo všetkých podobách, aj v klobásach a jaterniciach, ale nedostal som sa k nemu. Bolo to malé prasiatko, ostala mi z neho len hlava. Čašník mi však kúsok schoval, tak som okoštoval aj to prasa."

m Čo je s tým, čo preňho chováte?

"Toto nebolo to správne prasa. Bol to iba jeden zo svinských dvojníkov. Všetky významné osobnosti od Fidela Castra cez Saddáma Husajna majú svojich dvojníkov, takže aj to moje prasa ho má. Nezjedli sme to správne. To správne prasa žije a ešte sa objaví v Rodine Adamsovcov."

m Máte aj vy dvojníka?

"Raz som v televízii videl nejakého moravského ľudového speváka, ktorý sa na mňa príšerne podobal. Upozornil ma na to brat. Hneď som sa išiel pozrieť do zrkadla a bola to pravda. Odvtedy som ho nevidel."

m Keď už sme pri zrkadle - pre televíznu reláciu, kde stvárnite Jána Ľuptáka, ste sa oholili. Po akom čase?

"U mňa to nie je obzvlášť výnimočné, dosť často mením imidž. Aj kvôli sebe, aj preto, že niekedy zadarmo dostanem väčšiu dávku žiletiek a kolínskej vody. Alebo keď je teplo, či treba zahrať nejakú postavu. Netreba ma príliš dlho presviedčať, lebo tá brada mi za tri týždne narastie."

m Nemeníte iba imidž, ale aj osobných sprievodcov po svojom boku. Na to vás bolo treba dlho presviedčať?

"Dostal som na túto službu ponuku a myslím si, že sa cítim bezpečnejšie. A najmä - nejde o ochranku, ktorá by ma chránila telom a bola by ovešaná pištoľami. O mne je známe, že nemám vodičský preukaz, a tým pádom ani auto. Skôr teda ide o dopravnú službu. Aby som sa nemusel dostávať do styku a konfliktov s rozličnými ľuďmi, ktorí číhajú po vlakoch a autobusoch a nie sú vždy práve príjemní."

m Berie vám to niečo zo súkromia?

"Kedysi som rád cestoval vlakom, ale veľmi dobré to bolo, keď ma ešte ľudia tak nepoznali. Veľa som videl, počul som názory ľudí, lebo vo vlaku sa kadečo porozpráva. Urobíte si vlastný politický prieskum, ako sa ľudia dívajú na veci. Len čo zistia, že ste známy a populárny, už sa štylizujú a prestávajú byť úprimní. Kadečo som stratil tým, že môj ksicht je erárny. Ľudia sú často milí, ale niekedy aj protivní. Volajú ma napríklad, aby som si s nimi šiel vypiť. I keď to môžu myslieť dobre, nie je vždy príjemné ukazovať sa vo vlaku. Ďalší si myslia, že som prehnane skromný alebo lakomý, keď cestujem vlakom, a že určite mám doma Mercedes, len chcem ušetriť. Vyjsť z anonymity nie je vždy príjemné."

m Čo vám rozpráva šofér v aute? Je aspoň taký inšpiratívny ako niektorí ľudia vo vlaku?

"Je. Človek si ochrancov nevyberá, ale ja som narazil na človeka, ktorý je mimoriadne inteligentný, moja robota ho zaujíma a má na ňu svoj názor. Častokrát mi aj poradí, alebo mi povie vec, ktorú som si nevšimol. Je veľmi decentný, nie je vtieravý. Napríklad dospel k tomu, že naše remeslo je veľmi ťažké. Povedal, že hrozné je už len to čakanie na mňa a dívanie sa na to, čím všetkým musíme prejsť od deviatej rána do devätnástej večer, kým začneme hrať."

m Čo robí, keď tak na vás čaká?

"Ide o to, čo práve robíme. Keď sme v divadle, stále v jednom priestore, vtedy si aj odbehne. Sprevádza a vozí ma najmä na vystúpenia a domov."

m Bol tu aj dnes?

"Áno."

m Nepociťujete potrebu mať niekoho pri sebe stále? Stačí vám iba šofér?

"Dúfam, že áno, lebo telefonáty, ktoré som mal, našťastie ustali. Dúfam, že preto, lebo som celú záležitosť medializoval. Keď pred dvoma rokmi Ján Čarnogurský vyhlásil, že so sebou nosí pištoľ, stretol som potom pani, ktorá povedala: Jéžišmárja, Čarnogurský nie je dobrý človek, lebo nosí so sebou pištoľ. Niekedy naozaj stačí len povedať, že som pripravený na všetko zlé, a nebudú to mať so mnou také ľahké. Podeliť sa o nešťastie s inými a povedať im, aké veci sa dejú. Stretávam veľa ľudí, ktorí mi vravia, že ma kedykoľvek ochránia a nenechajú ma zbiť."

m S ľuďmi sa však delíte najmä o radosť. Čo to dáva vám, keď ju dáte druhým?

"Na to, aby človek robil veci, ktoré ho tešia, potrebuje ich odovzdať ďalej. Ak publikum súhlasí s tým, čo si myslí, umelcovi sa to vracia. Mám pocit, že to, čo hovorím, nevravím doprázdna len tak, že som blázon a Don Quijote, ktorý bojuje s veternými mlynmi, ale je nás takých viac. V minulosti ma hnevalo, keď som verejne napríklad na úsekovej schôdzi vyslovil názor, odlišný od masovej mienky, a považovali ma minimálne za hlúpeho rebelanta, ktorý chce na seba upozorniť. Hnevalo ma, že to ľudia neberú vážne. Dnes, paradoxne, robím politickú satiru, ktorá je smiešna, a ľudia ju berú vážne. A to ma teší."

m Čím ste teraz pre ľudí?

"Asi tým, čím sú ľudia pre mňa. Takou spojitou nádobou. Nekladiem si vysoké ciele, stačí mi pocit, keď mi iní naznačia, že to, čo si myslím, nie sú myšlienky hlupáka. To mi dáva publikum. Tým, že reaguje pozitívne, dáva mi chuť a nádej žiť ďalej a robiť to, čo robím."

Autor: Stranu pripravil DALIBOR HLADÍK