Koncom októbra som absolvoval pracovný výjazd v Prešovskom kraji. Stretol som sa s viacerými významnými podnikateľmi, predstaviteľmi samosprávy i s tamojšími novinármi, a mal som v pláne navštíviť aj niekoľko podnikov. Hovorím "mal som v pláne" - lebo napriek vopred ohlásenej návšteve som sa v jednom z nich - v Solivaroch dostal iba po vrátnicu. Generálny riaditeľ bol služobne v Maďarsku a jeho ekonomický námestník, pán Andrej Kušnírik, ktorý ma mal prijať, vraj tesne pred mojím príchodom odišiel z továrne, nevedno kam. Dôvod mi nikto - ani dodatočne nevysvetlil. Priznám sa, nechápem takéto správanie a nevidím v ňom žiadnu logiku, o slušnosti ani nehovorím. Počas môjho diplomatického pôsobenia v Afrike som mal možnosť navštíviť v prístavnom meste Assab v Etiópii závod na výrobu soli z morskej vody. Preto som sa veľmi zaujímal o proces získavania soli v prešovských Solivaroch a zároveň som sa chcel oboznámiť aj s výrobnými zámermi tohto strategicky dôležitého podniku. Nešiel som do Prešova hľadať konflikty. O to viac ma mrzí postoj tamojších zodpovedných pracovníkov.
Ako protiklad k tejto nepríjemnej skúsenosti spomeniem návštevu pivovaru Šariš. Počas prehliadky výrobných hál a technológií som sa dozvedel viacero zaujímavostí. Najviac ma však zaujímalo, čo znamenal pre rozvoj tohto najväčšieho slovenského pivovaru vstup strategického zahraničného investora - spoločnosti South African Brewery a ako sa dotkne zamestnancov. Generálny riaditeľ podniku Roland Čura ma oboznámil s rozsiahlym sociálnym programom a zamestnaneckou stratégiou podniku, zameranou na zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov. Ubezpečil ma, že pivovaru na nich skutočne záleží, a ak je, napríklad, pre niektorých zamestnancov potrebná znalosť cudzieho jazyka, radšej im umožní jeho štúdium, ako by mal o nich prísť. Prístup pána riaditeľa Čuru, ako aj jeho kolegov, ktorí ma počas návštevy podniku sprevádzali, naznačoval, že nemajú čo skrývať, a že im, naopak, záleží na tom, aby sa ľudia o ich podniku dozvedeli čo najviac.
Na základe skúseností z prešovského výjazdu a po ich premietnutí do celoslovenského kontextu chtiac-nechtiac musím uvažovať nad tým, ako sa priepastné názorové rozdiely a neschopnosť kompromisu medzi špičkovými politikmi, stojacimi na opačných póloch politického spektra, prenášajú na nižšie stupne riadenia a, žiaľ, aj do jednotlivých podnikov a organizácií. Samozrejme, že aj mne sa donieslo, ako sa pri dosadzovaní súčasného riaditeľa Solivarov osobne angažoval poslanec HZDS Igor Urban a že vedenie podniku je dnes skutočne veľmi blízke vládnemu hnutiu. Nechápem však, prečo si manažment osobuje právo na to, koho bude informovať a koho nie. Obávam sa, že odopieranie práva verejnosti na informácie sa v predvolebnom boji stane základnou zbraňou vládnej koalície. Nakoniec, potvdzuje to aj nový návrh zákona, ktorým chce vláda uvaliť na periodickú tlač namiesto doterajšej šesťpercentnej dane až 23-percentnú DPH. Je to ďalší z krokov, ktorý Slovensko vzďaľuje od demokratickej Európy a tlačí ho na východ. V tomto by slovenská vláda dokonca predbehla aj Rusko, kde je DPH pre tlač "len" 20-percentná. Je v záujme všetkých občanov nášho štátu, aby voči takýmto pokusom nezostali ľahostajní, pretože bez dostatočných a objektívnych informácií sa nemožno správne rozhodovať. A správne rozhodnutie bude v nasledujúcich voľbách bytostne dôležité.
FOTO: Predseda DU Eduard Kukan s generálnym riaditeľom pivovaru Šariš Rolandom Čurom.
Autor: Eduard Kukan, predseda DU
