m Oxid siričitý: Viac ako 90 percent oxidu siričitého pochádza zo splodín spaľovania. Plyn dráždi sliznicu a spolu s prachom v ovzduší napáda dýchacie cesty. Už aj v malom množstve poškodzuje vegetáciu.
m Oxidy dusíka: Uvoľňujú sa tiež pri spaľovaní, najmä v doprave. Dráždia sliznicu a zapríčiňujú choroby dýchacích ciest. Oxidy dusíka spolu s ďalšími látkami spôsobujú obávané poveternostné inverzie v husto osídlených priemyselných oblastiach.
m Oxid uhoľnatý: Popri oxide uhličitom je to z hľadiska množstva najväčší znečisťovateľ ovzdušia. Vytvára sa pri nedokonalom spaľovaní fosílnych palív. Na krv pôsobí ako jed.
m Oxid uhličitý: Vzniká pri spaľovaní a môže byť príčinou celosvetových klimatických zmien.
m Uhľovodíky a zlúčeniny ťažkých kovov: Vznikajú pri výrobných procesoch najmä v priemysle a pri spaľovaní odpadu. Počet rozličných zlúčenín sa nedá ani odhadnúť. Mnohé z nich sú zdraviu mimoriadne škodlivé.
m Spad prachu: Hlavnými zdrojmi antropogénneho prachu sú priemysel, elektrárne, ale aj domácnosti. Prach ohrozuje ľudí aj zvieratá a spolu so zlúčeninami ťažkých kovov aj potravinový reťazec.
m Vznášajúci sa prach: Pochádza z rovnakých zdrojov ako spad prachu, ale je oveľa jemnejší. Preto ľahšie vniká do pľúc a spolu s oxidom siričitým vyvoláva ochorenia dýchacích ciest. V závislosti od svojho zloženia môže byť krajne jedovatý a karcinogénny. Zvýšený obsah prachu v atmosfére vyvolávajú aj silné sopečné výbuchy.
PĽÚCA SVETA HYNÚ
Nezmenšenou mierou pokračuje ničenie brazílskeho dažďového pralesa, ktorý má najväčší záchyt škodlivín na Zemi. Požiare v auguste zasiahli štvrtinu neobývaných častí zelených pľúc sveta. K devastácii pralesa prispievajú nielen majitelia pozemkov, ktorí sa snažia vypaľovaním lesa získať plochy pre chov dobytka, ale tiež drevárske spoločnosti, predovšetkým zahraničné, ktoré se nestarajú o obnovu vyťaženého porastu. K ekologickej deštrukcii prispievajú rovnako aj hľadači zlata, ktorí zakladajú oheň, aby vyhnali zver. "Deň sa potom zmení v noc," popísal situáciu reportér renomovaného brazílskeho časopisu Veja. Podľa oficiálnych údajov brazílsky dažďový prales s rozlohou okolo 4,7 milióna kilometrov štvorcových stráca každoročne 1,43 percenta svojej plochy.
OZÓN BY MAL PO STLAČENÍ NA ZEM 3 MILIMETRE
Ozón zabraňuje prenikaniu tvrdého, škodlivého ultrafialového žiarenia na zemský povrch, čím ozónosféra zabezpečuje, že na Zemi existuje život v dnešnej podobe. Ozón je veľmi slabá, v stratosfére rozptýlená vrstva. Po stlačení čistého ozónu na zemský povrch by mal hrúbku iba tri milimetre. Keď sa v televíznej predpovedi počasia objaví správa, že ozón je napríklad desať percent pod dlhodobým normálom, ide vlastne o desať percent z troch milimetrov. Človek môže ovplyvňovať množstvo ozónu najmä vypúšťaním freónov (v domácnostiach najmä spreje, staré typy chladničiek), ktoré pred rokom 1930 ešte neexistovali.
Autor: rf
