m Cukor je svetlo a teplo. Kysličník uhličitý, ktorý vytvára skleníkový efekt, a slnko, ktoré nás cezeň zohrieva, spolu s vodou v zelených častiach rastliny sa pri komplikovanej svetelno-chemickej reakcii (fotosyntéze) menia na iné dve zložky. Kyslík, ktorý dýchame (a vyrábame tak opäť kysličník uhličitý), a cukor. Kyslík rastlina vydychuje, cukor si ukladá do svojho bunečného tkaniva.
m Cukor je z rozvetvenej rodiny. Repný cukor, takisto ako trstinový, sú bisacharidy. Je na trošku vyššej štrukturálnej úrovni ako monosacharidy, z ktorých radový človek dobre pozná mliečny cukor (glukózu) a ovocný cukor (fruktózu). Príbuzným cukru je aj škrob, ktorý sa vyskytuje v obilí, zemiakoch, kukurici, ryži, ale i v repe, je zložitý polysacharid.
m Cukor pochádza z Melanézie (ostrovy na severe dnešnej Indonézie) a meno má z Indie. V Melanézii asi pred 8000 rokmi objavili tamojší obyvatelia, že korienky jednej rastliny sú podstatne sladšie ako u iných a začali ju pestovať. Bola to nie repa - ale cukrová trstina. Sladidlo sa predávalo ako odštiepky z koreňa a z toho pochádza aj súčasný svetový názov (cukor, sachar, sucre, šečer atď.). V pôvodnom jazyku indických učencov prákrte sa totiž odštiepok nazýva "sárkára". Tieto úlomky doviezli do Európy vojaci Alexandra Macedónskeho v treťom storočí pred naším letopočtom.
m Cukor bol odjakživa pánska zábava, preto možno pochopiť, prečo sa demagógom každej éry podarilo "prostý ľud" presviedčať o jeho práve na cukor. V skutočnosti trvalo veľmi dlho, od objavenia cukru po jeho priemyselné spracovanie. Ešte v období rokoka sa cukor predával len v lekárňach a jeho cena za kilogram bola v prepočte na dnešné časy 1200 korún. Ešte aj popredný predstaviteľ "socialistického realizmu" P. Jilemnický venoval boju za všeobecnú dostupnosť cukru celý román.
m Omyly hýbu svetom. Vo všeobecnosti sa pokladá za raj a rodisko cukrovej trstiny ostrov Kuba a priľahlé enklávy v Karibiku. Faktom však je, že cukrovú trstinu na ostrovy Antíl doviezol až Krištof Kolumbus. V krátkom čase sa pestovanie cukrovej trstiny udomácnilo, rozšírilo a tento artikel sa stal významným článkom zámorského obchodu. Napriek tomu zostal dlhý čas cukor privilégiom šľachty a zbohatlíkov.
m O stopäťdesiat rokov po vypuknutí trstinového boomu - v roku 1747 - berlínsky prírodovedec A. Marggraf objavil ďalšiu rastlinu, ktorá dokázala akumulovať cukor v priemyselne významnom množstve. Pre pravdu však treba dodať, že ku priemyselnému spracovaniu bol ešte kus cesty. Až o rovných päťdesiat rokov neskôr Marggrafov žiak Franz Achard položil základy technického využitia repy. Znamenalo to však revolúciu na svetových trhoch a cukrová trstina rýchlo stratila svoju cenu. Po prvýkrát na svete priemyselne začali cukrovú repu spracovávať v závode Zunereze v Schlezwicku v roku 1801.
m Do histórie cukru zasiahol aj Napoleon Bonaparte. Keď v roku 1806 zablokoval námorné cesty, lode s cukrom nemohli plávať do Európy. Razom sa rozšírilo pestovanie cukrovej repy. A hoci po páde diktátora načas získala trstina opäť prevahu, neprerušilo to víťazné ťaženie repy.
m Cukor je u nás samozrejmosťou a konzumujeme ho podstatne viac, ako je zdravé. Priamy konzum cukru najmenej kolíše. Z maxima okolo 130 tisíc ton v roku 1990 klesol na najnižší bod asi 80 tis. t. v roku 1992 a za posledné dva roky sa spotreba pohybovala na úrovni okolo 100 tis. t. Priemyselná spotreba za to isté obdobie klesla asi na úroveň dvoch tretín.
Autor: gub
