Na sobotňajšom víťazstve Humenčanov mal celkom pochopiteľne najväčšiu zásluhu strelec obidvoch gólov Marek Lukáč. Nie div, že po zápase nebol skúpy na slovo: "Som rád, že sa mi podarilo pretrhnúť streleckú smolu. Dnes však nebolo dôležité, kto z nás gól dá, hlavné pre mužstvo bolo góly dať a zvíťaziť. Podarilo sa to nielen vďaka mojim dvom presným strelám, ale aj vďaka výbornej hre obrany napriek tej hlúpej ruke Čišovského." Reprezentant Slovenska do 18 rokov Marián Čišovský si v priebehu jesene vybojoval stabilné miesto v základnej zostave humenského Chemlonu. Podáva celkom solídne výkony, aj keď z času na čas sa nejakej chyby nevyvaruje. V sobotu nemal na ľavej strane domácej obrany jednoduchú pozíciu, lebo proti sebe mal najnebezpečnejšieho útočníka hostí Jozefa Pisára. Tomu po prestupe z Gemera na Šariš akoby zvlhol pušný prach, zato aj v sobotu patril v ofenzíve k najpriebojnejším hráčom Bardejova. Mladý obranca Chemlonu mal pri ňom možnosť potvrdiť svoje reprezentačné kvality, a aj sa tak stalo. Čišovský v priebehu zápasu Pisára do šance nepustil, ale nakoniec mu sám ponúkol možnosť streliť svoj prvý gól v drese Bardejova. V 57. min priam nepochopiteľne zahral v šestnástke rukou a Pisár pokutový kop premenil. Keď o desať minút strelili Humenčania druhý gól, Čišovský pri vlastnej šestnástke padol ako podťatý a po zápase viedla jeho prvá cesta k Marekovi Lukáčovi, strelcovi obidvoch gólov Chemlonu, aby sa mu za ne zvlášť poďakoval. Osudnú 57. minútu sám Čišovský opísal :"Pri výskoku si každý pomáha rukami a keď som loptu nezasiahol hlavou, spadla mi na ruku. Pozrel som sa na rozhodcu a vedel som, že je zle. Ešte, že sme dnes všetci zabojovali a spoluhráčom, no najmä Marekovi Lukáčovi, ďakujem." Napriek dobrému výkonu to mohol byť pre Čišovského nešťastný zápas. Nebol, lebo tri body ostali napokon pod Vihorlatom a víťazstvo Chemlonu bolo pre Čišovského pekným darčekom k jeho nedeľňajším 18. narodeninám.