BRATISLAVA (SITA) - Platobná neschopnosť Investičnej a rozvojovej banky (IRB) je alarmujúcim znakom. Otriasajú sa aj ďalšie štátne banky, napísal rakúsky denník Die Presse. Kríza v IRB, ktorej kumulatívna strata dosahuje približne 7 mld Sk, poukazuje na systémovú krízu v celom slovenskom bankovníctve, ktorá sa týka všetkých bánk väčšinovo vlastnených štátom.
IRB patrí popri Slovenskej sporiteľni, Všeobecnej úverovej banke a Slovenskej poisťovni k najväčším finančným inštitúciám v krajine, na ktorých privatizačnom pokuse v marci tohto roku takmer stroskotala vládna koalícia. Malé koaličné strany vtedy spolu s opozíciou prekazili túto privatizáciu - zo strachu, že banky prevezmú prívrženci Mečiarovej strany HZDS rovnako ako mnohé štátne podniky, píše Die Presse. Kompromisným riešením sa ukázala čiastočná privatizácia bánka. Podiely v IRB však už boli predané.
Vlastnícke vzťahy a manažment v IRB sú už dlho kritizované. VSŽ Košice, v ktorých vlastní kľúčový podiel bývalý minister dopravy a Mečiarovi verný Alexander Rezeš, majú priamo a prostredníctvom svojich firiem vyše 40-percentný podiel v IRB. A to napriek tomu, že podľa zákona v strategických bankách nemôžu vlastniť viac ako 15 %. Fondu národného majetku SR patrí 35 % banky. Na nátlak VSŽ sa v banke vymenilo už v januári predstavenstvo, pričom Die Presse označujú za pikantériu príbuzenský vzťah medzi novým prezidentom banky Vojtechom Vranayom a A. Rezešom.
Kritici menujú tri hlavné dôvody krízy v IRB. Prvým sú dlhodobé stavebné úvery, prevzaté ešte z obdobia existencie Českoslovenka, ktoré sú úrokované len 1-percentnou sadzbou. Rozdiel voči reálnym sadzbám mal prevziať štát, ktorý však nemá peniaze. Použitie banky na financovanie projektov "v štátnom záujme" za pomerne nevýhodné úroky, napríklad v prípade jadrovej elektrárne Mochovce, je druhou príčinou terajšej krízy. Tretím dôvodom je zlé riadenie, keď manažment presadzoval nie záujmy banky, ale väčšinového vlastníka.
Ako však uvádza Die Presse, predovšetkým "problémové úvery" v záujme štátu sú zjavné i v ďalších štátnych bankách. Možné riešenie, vyšší vstup zahraničného kapitálu do bánk, je však zatiaľ vládou blokované.
