Na burze sa totiž nehrá o fazuľky, ale o veľké peniaze. A tak ani aktéri na parkete sa nenechávajú očariť peknými rečičkami podnikateľov a politikov, ale prísne skúmajú ekonomický vývoj jednotlivých akciových spoločností a berú si pod lupu vládnu hospodársku politiku. Z tohto aj vyplývajú hlavné ukazovatele, podmieňujúce rast alebo pokles kurzov účastín. Na jednej strane je to rozvojová trajektória príslušného podniku, pričom burziáni berú do úvahy nielen prognózovaný zisk v blízkej budúcnosti (čo je hlavný burzový parameter), ale aj celkové postavenie firiem na domácom a globálnom trhu. Na strane druhej skúmajú ekonomické a politické aktivity príslušnej národnej vlády. Analyzujú, či jej kroky prispievajú k zlepšeniu rámcových podnikateľských podmienok - a tým aj firemných ziskov. V neposlednom rade si všímajú vývoj inflácie, pretože proti priveľkému zvyšovaniu cien bojujú ústredné banky zvyšovaním úrokovej miery, čo má za následok, že sa znižuje príťažlivosť investovania do akcií voči vkladaniu penazí do štátnych obligácií. Zisk, hospodárska politika vlády a úroková miera sú teda tri hlavné determinanty, určujúce vývoj kurzov v trhových demokraciách.
Na západných burzách sa v posledných rokoch pretrhlo vrece s kótovaním účastín stredo- a výchoeurópskych akciových spoločností. Ich hĺbková analýza je do veľkej miery sťažená skutočnosťou, že na skúmanie podnikového vývoja neexistuje dostatočné množstvo overiteľného štatistického materiálu. A tak západní analytici upierajú mikroekonomickú pozornosť najmä na silu trhového postavenia akciovej spoločnosti, z ktorej sa snažia odvodzovať aj výšku a stabilitu budúceho zisku. Uprednostňujú pritom spoločnosti, ako je napríklad ruský gigant Lukoil či národné monopolné telekomunikačné podniky, u ktorých prevažuje aká-taká istota ohľadom ich ekonomického vývoja. Vo veľkej miere sa však ich pohľad obracia na politickú a hospodársku politiku jednotlivých vlád, hlavne na ich prozápadnú orientáciu, zaručujúcu ekonomickú a poliitckú stabilitu a napojenie na západné trhy. Z tohto hľadiska majú slovenské akcie na mníchovskej burze ťažkú pozíciu. Neprijatie Slovenska do EÚ a NATO má totiž za následok, že slovenské akcie nie sú vo väčšine prípadov súčasťou rozličných investičných fondov západných bánk a finančných spoločností, zameraných na strednú a východnú Európu. Tam sa dostávajú účastiny vybraných akciových spoločností z budúcich členských krajín transatlantických štruktúr (najmä z Českej republiky, Maďarska, Poľska), ako aj ruské akciové spoločnosti. Nie príliš veľký dopyt, zapríčinený predovšetkým nevhodnou rámcovou politickou a ekonomickou líniou súčasnej slovenskej vlády, sa samozrejme premieta do kurzov slovenských akcií, ktoré nestúpajú tak, ako by si vlastne zaslúžili. Kurz Nafty Gbely sa podľa údajov v odbornom časopise Boerse Online v januári 1997 vyšplhal na 98 DEM (čo bolo dôsledkom neoverených chýrov, že Naftu Gbely predajú jej tajuplní majitelia do Nemecka), aby sa potom pozvoľna znižoval: v júni klesol na 67 DEM, v septembri preskočil hranicu 70 DEM, a koncom roku sa opätovne dostal na úroveň okolo 60 DEM. Na podobnej hojdačke sa nachádzali aj kurzy ďalších slovenských akcií na mníchovskej burze: Slovakofarma oscilovala za posledných 12 mesiacov medzi 210-270 DEM. Slovnaft začiatkom roku vystrelil na úroveň 44 DEM a v pásme 43-50 DEM sa unavene pohyboval celý rok. Váhostav Žilina začal po raste v prvých štyroch mesiacoch (a po aprílovom rekorde 119 DEM) v máji znovu klesať. V júni spadol pod 100 mariek a v decembri dosiahol negatívny rekord 70 DEM. Akcie VSŽ Košice sa po januárovom úspešnom prekonaní hranice 30 DEM pohybovali v pásme 32-39 DEM. Skrátka, vývoj slovenských akcií na mníchovskej burze bol v uplynulých 12 mesiacoch nejednotný: Nafta Gbely sa koncom roku nachádzala na nižšej úrovni ako v januári 1997, podobne ako Váhostav Žilina, zatiaľ čo Slovakofarma, Slovnaft a VSŽ stúpli. Koncom roku bolo navyše možné pozorovať všeobecné oslabenie kurzov slovenských akcií, čo bolo zrejme dôsledkom luxemburského summitu, teda neprijatia Slovenska do EÚ v prvej vlne, ako aj zvýšeného záujmu o akcie podnikov z tých transformačných krajín, ktoré sa onedlho stanú súčasťou transatlantických trhových demokratických štruktúr.
