Najpopulárnejšie výrobky raného "spotrebného socializmu" v Maďarsku úspešne bodujú a dobre sa predávajú aj v čase dnešného kapitalizmu, píše vo svojom tohtoročnom 52. čísle maďarský týždenník Heti Világgazdaság. Drobná 25-gramová čokoláda Sportszelet, ktorá osladila mladosť miliónom Maďarov, sa v obchodoch objavila v roku 1953, keď bol v Budapešti slávnostne otvorený Népstadion, najväčší športový štadión v krajine. Jej zelený obal s diskárom pozná v Maďarsku každý. Podobne ako začiatkom 50-tych rokov má aj dnes rovnakú rumovo-kakaovú chuť. Zmenila sa však jej cena: kedysi, a to pred 20-timi rokmi stála 50 halierov, zatiaľ čo dnes sa 30-gramová čokoláda predáva už za 37 forintov. Nová 45-gramová verzia s podstatne vyššou cenou je od marca tohto roku jedným z najpredávanejších druhov čokolád v Maďarsku.
Podobnú kariéru má za sebou aj limonáda Traubisoda, jedna z prvých licencií, ktorú starostlivá robotnícka moc kúpila od rakúskych kapitalistov, ktorí ju vtedy práve prestali vyrábať. Aj pre tento, vtedy zamlčovaný fakt, ju bolo možné v roku 1968 prezentovať verejnosti ako "pôvodný maďarský výrobok" a "prvú lastovičku nového hospodárskeho mechanizmu". Hoci v roku 1992 poklesla spotreba traubisody na 70 000 hektolitrov, spoločnosť vyrábajúca túto limonádu dokázala dôslednou reklamou odvrátiť hroziaci zánik a už v nasledujúcom roku spotreba stúpla na viac ako 100 000 hektolitrov. Dnes populárna "traubi" úspešne konkuruje najrôznejším kolám. Najznámejším domácim pivom maďarského socializmu bolo nepochybne svetlé pivo Köbányai. V polovici 60-tych rokov, kedy na maďarskom trhu prakticky nebolo, pravda, s občasnou výnimkou českých a slovenských pív, dostať žiadne cudzie pivo, sa ho ročne vyrobilo a spotrebovalo až 2,5 milióna hektolitrov. Dnešný majiteľ firmy, juhoafrická spoločnosť Dreher, nemá ideologické predsudky. Jej reklamy propagujú dnešné svetlé Köbányai ako "pivo všetkých pracujúcich" a vlastne ani príliš neklamú. V minulom roku predali 2,6 milióna hektolitrov tohto piva, a to za situácie, keď sú na maďarskom trhu desiatky svetových značiek.
Nesmrteľný je aj šampón WU2, vyvinutý v roku 1955. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch bolo z tohto šampónu vyrobených a predaných ročne 600 až 700 ton. Hoci v záplave súčasných svetových značiek je to takmer neuveriteľné, zmodernizovaná verzia šampónu WU2 tvorí celých 25 percent všetkých predaných šampónov v krajine. Nevšednou kariérou sa môže pochváliť aj prvý maďarský syntetický prací prášok Ultra. Kilogram Ultra stál začiatkom 70-tych rokov 20 forintov, dnes stojí 140 forintov. Aj napriek tomu ide na odbyt, a to v pôvodnom, dnes už úplne nemodernom malom balení. S modernejším trojkilovým balením a novým dizajnom firma ako v 80-tych, tak aj v 90-tych rokoch neuspela. Milióny ľudí naďalej kupujú kilogramové balenie, na ktorom je každému dobre známa teta Julcsa a takisto známy slogan "Teta Julcsa vyperie všetko".
Autor: ČTK/HVG
