11. 7. - Dva dni po únose bola zverejnená správa, že páchateľov sa nepodarilo identifikovať, ale do pátrania sa zapojilo 90 percent ingušského ministerstva vnútra.
15. 7. - Týždeň po únose sa objavila informácia, že D. Kováč sa nachádza na území Čečenskej republiky.
16. 7. - Ingušský prezident R. Aušev potvrdil, že D. Kováč je živý a zdravý a stopy pri vyšetrovaní vedú do Čečenska. Bezpečnostné zložky Čečenska sa medzitým zapojili do pátrania.
5. 8. - Veľvyslanec SR v Ruskej federácii R. Paldan uviedol, že ingušské úrady majú horúcu stopu, no s únoscami ešte nerokovali.
10. 8. - Skončilo sa ultimátum čečenského prezidenta A. Maschadova, dokedy mohli únoscovia prepustiť unesených bez toho, žeby im hrozil trest. Po uplynutí termínu im hrozil trest smrti alebo doživotné väzenie.
11. 8. - Námestník ministra vnútra Ingušskej republiky A. Kastojev povedal, že únoscovia požadujú za prepustenie D. Kováča 150 tisíc dolárov. Zároveň uviedol, že ho asi zadržiava banda čečenského poľného veliteľa Ch. Točijeva.
12. 8. - Hovorca slovenského ministerstva zahraničia M. Tokár uviedol, že informácia o sume 150 tisíc dolárov za prepustenie je zatiaľ nepotvrdená informácia.
28. 8. - Ingušský premiér B. Chamčijev sa vyslovil proti zaplateniu výkupného za prepustenie D. Kováča. Slováci už v tom čase mali na Kaukaze povesť ochotných platičov.
19. 9. - Ruský minister vnútra A. Kulikov informoval, že prebieha vyšetrovanie piatich občanov Grozného, podozrivých z únosu.
September až december - V tomto období čečenské a ingušské oficiálne orgány pravidelne informovali zamestnávateľa D. Kováča, ako aj slovenské orgány o vyšetrovaní. Medzitým sa podľa neoverených informácií výkupné vyšplhalo údajne až na 600 tisíc dolárov.
26. 12. - Čečenské a ingušské bezpečnostné zložky vymenili D. Kováča za väzneného Čečenca.
