hodiny vracal cez park z práce domov. Skamenel úžasom pred obrazom, ktorý sa mu v parku naskytol. Partia piatich dospievajúcich detí - chlapcov bielej pleti, nie Cigánov či Vietnamcov, alebo inej farebnej rasy, chytila psa, ktorého ktosi vyhodil. Našla si reťaz a s pôžitkom sadistickej úchylky vešala a trýznila nevinného psa, ktorý strašne trpel, kňučal a ľudia za bieleho dňa bez povšimnutia míňali tento hrôzostrašný výjav. Dôvod - strach z násilia, i môj známy sa zľakol a rýchlo bežal domov. Náhoda bola, že stretol o dva bloky ďalej hliadku policajtov, upozornil ich na to, čo sa v parku deje. Neviem, ako sa tento príbeh skončil. Je to však memento dnešných dní. Iste zhasol život nevinného zvieraťa v hroznom utrpení. Dnes to bude zviera, ale zajtra to môže byť slabé dieťa alebo starý človek, čo skončí v pazúroch bezcitných detí, ktorých rodičia myslia len na seba, na peniaze a zabúdajú na citovú výchovu svojich detí. Ostáva len bolesť, strach, krutosť a ľudská ľahostajnosť, s čím sa musíme v týchto dňoch stretávať. Láska a dobrota sa z ľudských sŕdc asi nadobro vytratili.

Autor: JANA TAKÁČOVÁ, Bratislava