Bolo to raz koncom roka, keď sa listy kalendára otáčajú rýchlejšie, pretože cítia koniec svojho putovania, bol deň, ktorému sa všeobecne hovorí Silvester, bolo 31. decembra. A bola polnoc, prípitky, prejavy, ohňostroje... A potom sa stalo niečo, čo sa ešte nikdy nestalo a s čím nikto nerátal. Po 31. decembri nastúpil nový deň - a bol to 32. december.
Viete si predstaviť ten chaos, ten zmätok, ten neporiadok, dezorganizáciu, motanicu, mätež, mätenicu, anarchiu, trmu-vrmu, paniku!
Nikto nebol na takéto niečo pripravený, mladý štát očakával novoročný prejav svojej hlavy, ale skúste hovoriť novoročný prejav 32. decembra, to je naozaj prinajmenšom neobvyklé.
Koalícia obviňovala opozíciu, pravica ľavicu, tajní agenti svetových i domácich centrál boli ochromení, nik im nedal inštrukcie pre takýto stav, zamestnávatelia nevedeli, ako tento deň vykázať vo svojich záznamoch, zamestnanci sa tešili, že majú o deň voľna viac, banky sa blížili ku kolapsu (ku ktorému sa blížili tak či tak), netreba hovoriť o tom, že počítačové siete sa celkom zbláznili, noviny reagovali chaoticky a tie najpohotovejšie denníky vyšli až neskoro popoludní ako večerníky.
Jednoducho, bol to koniec sveta a naozaj, vynorilo sa množstvo prorokov a kazateľov a rečníkov a eskamotérov a všetci hlásali KONIEC SVETA sa blíži a veštice a čarodejnice a vedmy urýchlene zistili, že tento dátum bol ohlasovaný už dávno v starých knihách, sekty a cirkvi bujneli a rozširovali svoju členskú základňu. Iba deti sa rodili a sestričky nevedeli, aký dátum vpísať do papierov a ľudia umierali a bolo im fuk, s akým dátumom vo výjazdnej doložke sa poberú na onen svet.
A všetci spoločne významne pozerali na seba a mlčky či nahlas hovorili vidíte? Akoby bolo niečo vidieť, ale všetko bolo tak, ako predtým, slnko svietilo, voda tiekla, tráviace pochody prebiehali, ibaže bolo 32. decembra a bol to škandál. Hľadali sa za tým Američania a Rusi a Fidel a istá národnostná menšina a intelektuáli a robotníci, ale nik nemohol nikomu nič dokázať.
A ten strelený deň sa blížil k svojmu koncu a nikto sa neodvážil uľahnúť k spánku, pretože nevedel, do akého dňa sa prebudí. A prišiel nový deň a všetci sa významne pozerali na seba a znova hovorili vidíte? A bolo to všetko po starom, čiže po novom - bolo 1. januára, Nový rok a celý svet si vydýchol a usmieval sa: "Takú silvestrovskú opicu sme ešte nezažili!"