Vianoce pomaly vyprchávajú, ale myšlienky o nich v nás ešte pôsobia. Napríklad - čo je to domov... Možno je to tým, že sa v týchto dňoch viac zdržujeme doma, možno tým, že sme si nanosili do našich bytov a domov plné tašky zásob a darčekov a možno je to tým, že akosi viac udierajú do očí ľudia, ktorí bývajú nikde a všade - bezdomovci. Ako rýchlo sme vytvorili spisovný, odborný výraz pre ľudí, ktorí nemajú svoj domov. Hneď, ako sa ich status legalizoval a oficializoval, ľudový génius jazyka vytvoril priliehavé pomenovanie. Voľakedy to boli tuláci, vandráci, asociálovia, houmlesáci... Ale nijaký výraz nie je taký presný ako bezdomovec. Keď sa to tak vezme, aj Ježiš Kristus sa narodil dvom bezdomovcom: Márii a Jozefovi, ktorí práve na Vianoce zostali na ulici... Prvými skutočnými bezdomovcami však boli naši prarodičia, ktorých mená, zhodou okolností?, nájdete v kalendári na Štedrý deň: Adam a Eva o svoj domov prišli ľudskou slabosťou, malichernosťou a diabolskou pýchou. Odvtedy ľudstvo nerobí nič iné iba si hľadá svoj pravý domov. Rojkovia, blázni a básnici tušia, že by to mohol byť raj. Ale koľkí z nás sa vzdávame svojho domova, utekáme, tatkovia i synovia, z domu, zahadzujeme doterajší domov a hľadáme nové domovy... Dávajme si pozor na svoj domov, lebo vonku je cudzo a studeno a prázdno. Najmä cez sviatky.