e našťastie, v podstate každý z desiatich jednotlivcov a troch kolektívov, ktorí získali najviac bodov, stál na predvrchole, bivakuje pod ním alebo dokonca iba vyráža zo základného tábora. Platí to trebárs aj o česko-slovenskej žilinskej dvojici kanoistov na divokej vode Vladimír Vala-Jaroslav Slúčik, trojnásobných majstrov sveta. Ich disciplína nie je olympijskou, ale o trinásť dní starší z páru, 34-ročný táborský rodák Vladimír Vala tvrdí, že opakované prvenstvá chutia viac. Obhajca najvyššieho ocenenia, olympijský víťaz z Atlanty a majster sveta z tohto roku v kanoe jednotlivcov i v hliadkach 3xC1 Michal Martikán, hoci na pohľad už dosiahol v osemnástich rokoch všetko, má ťažkú úlohu vyrovnať sa so situáciou, akou osud zaskočí aj najtvrdšie nátury. Slovenský ženský basketbal "bombarduje" prvú priečku hneď na troch frontoch, víťazky ankety, reprezentantky Slovenska boli na ME druhé, SCP Ružomberok v najvyššej európskej klubovej súťaži tretí, juniorky na MS skončili rovnako bronzové. Trénerka nášho majstra a najvážnejšia kandidátka na post reprezentačnej kormidelníčky Natália Hejková hodnotila rok za skvelý, napriek peripetiám okolo jej športu u nás. Túžbu po zlatej medaile na hociktorom fóre považuje "za spomínaný základný tábor, v ktorom by sa ľudia mohli a mali dohodnúť".
Vyhlasovanie ankety bolo v znamení leta, ba dokonca vody. Na pódiu bratislavského Štúdia S defilovali vodní slalomári i rýchlostný kanoista Kňazovický, plavkyňa Martina Moravcová v súčasnosti čaruje v bazénoch pre vyvolených v USA. Letnú zákonitosť porušil vzpierač Martin Tešovič, trojnásobný majster sveta v čase, keď sa už zratúvali anketové lístky. A pravdaže tí, "ktorí tvrdo pracujú, kým sa mi tu zabávame", ako povedal Boris Filan cez oceán na adresu hokejistov Žigmunda Pálffyho a Petra Bondru.
Víťazstvo v kategórii kolektívov v jej päťročnej histórii si štafetovo podávajú basketbalistky s hokejistami. Blíži sa zimná olympiáda v Nagane, ktorý "krígľolapne" sponzorsky pripomínal na slávnostnom stole topoľčiansky Topvar, ale aj Dárius Rusnák, kapitán našich majstrov sveta 1985. Odovzdávajúc cenu vodákovi Kňazovickému bývalý hokejista Slovana poznamenal: "Ak budeme opäť šiesti ako v Lillehammeri, azda nás ocenenie neminie."
Koncoročná športová slávnosť však bola aj v znamení rodiny. Michal Martikán vysvetlil dilemu, či základ jeho triumfov v takom mladom veku tkvie v nižšej a "skladnejšej" postave do lode, zvláštnom cite pre vodu alebo v tréningovej rehole, jednou vetou: "Nikto na svete nemá takého dobrého trénera ako ja. Môjho otca!" Zuzana Kameníková- -Vasiľková, dcéra trénera úspešných basketbalistiek z ME Tibora Vasiľka a jedna z opôr tímu, bola k otcovi prísnejšia: "Dá sa to s ním vydržať." Každý však vedel, že ide o láskavé podpichnutie. S Igorom Kováčom prišli, ako vždy, otec Edmund i tréner a manažér Jan Pospíšil. "S Pospíšilovcami sme vlastne tiež rodina. Igor býva v Prahe u pani Pospíšilovej, trénerovej mamy, a obidvaja ju považujeme aj za druhú mamu môjho syna," prízvukoval otec bronzového prekážkara z MS. A možno nájsť lepší výraz než "rodina" na ružomberskú trojicu slovenských basketbalových úspechov manažér Jozef Smolek, trénerka Natália Hejková, kapitánka tímu SCP Iveta Bieliková? Asi ťažko...
Slovo rodina nepriamo a "defilírka" priamo tiež vystihovali slávnostné vyhlasovanie. Na pódiu sa to "zelenalo". Kapitánovi Kňazovickému z trenčianskej Dukly, poručíkovi Kováčovi z banskobystrickej, ba ani veliteľovi AŠK Dukla Banská Bystrica plukovníkovi Ivanovi Čienemu však vonkoncom nevadilo, že v sobotný večer ich mal nárok postaviť "do pozoru" vojak Michal Martikán.
