Na záver neplodného roka z hľadiska mierového procesu na Blízkom východe sa americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová podujala urobiť posledný pokus vniesť pohyb do zdĺhavého procesu a stretla sa s najvyššími politickými predstaviteľmi Izraela a Palestínčanov, izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a palestínskym prezidentom Jásirom Arafatom v dvoch európskych metropolách. Ani po štvrtkových rokovaniach v Paríži a Londýne - v poradí treťom stretnutí s oboma vodcami v priebehu šiestich týždňov - sa však Albrightová nemohla popýšiť želaným záverom - zverejnením kľúčových rozhodnutí z hľadiska mierového procesu, o ktoré požiadala oboch vodcov. Zriedkavo konkrétna výzva na "významný a zodpovedný odsun" izraelských vojakov z Predjordánska, ktorú predniesla izraelskému premiérovi 6. decembra na stretnutí v Paríži, však neodznela celkom zbytočne.
Netanjahu už mesiace odráža pripomienky amerických diplomatov a palestínskych politikov argumentom o nutnosti rázne zakročiť proti teroristickým skupinám, ktoré podľa neho môžu beztrestne vyvíjať činnosť na území pod palestínskou správou, a na mierové rokovania posiela svojich vyjednávačov improvizovať bez jasného strategického poverenia. Albrightovej požiadavke síce nevyhovel a nepriniesol jej želanú mapu izraelských strategických záujmov, zrejme však pochopil, čo sa mu šéfka americkej diplomacie pokúsila naznačiť, že americký sponzor by si želal, aby Izrael neodkladne ponúkol Palestínčanom časť predjordánskeho územia pod jeho správou.
Počas dvoch týždov, ktoré uplynuli medzi dvoma stretnutiami s Albrightovou, Netanjahu vyvinul enormné úsilie, aby vo svojom kabinete presadil schválenie mapy Predjordánska s vyznačením území, ktorých sa Izrael môže bez rizika vzdať v prospech Palestínčanov. Len tri dni predchádzajúce štvrtkovej schôdzke s Albrightovou venovali izraelskí ministri tejto téme 13 hodín intenzívnych diskusií. Ani jeden z dvoch vypracovaných návrhov však nebol priechodný a rokovania sa skončili nevkusnou roztržkou medzi umiernenejšími a radikálnejšími predstaviteľmi vo vláde. Stroskotali na otázke, či môžu niektoré židovské osady ostať po odsune izolované a roztrúsené na území pod palestínskou správou, alebo sa všetky majú stať súčasťou širokého súvislého pásu územia pod izraelskou kontrolou.
Napriek neúspechu však šlo o cenný pokus definovať izraelskú stretégiu v mierovom procese. Izraelský premiér sa vďaka nemu vystavil riziku, že skupina ultraortodoxných poslancov sa pri najbližšom hlasovaní o nedôvere, ktoré sa už stalo pravidelným rituálom v Knesete, prikloní na stranu opozičného návrhu. Tí izraelskému premiérovi totiž už neraz pohrozili, že v prípade akýchkoľvek územných ústupkov v prospech Palestínčanov ostane Izrael bez vlády.
Aj so znalosťou ťažkostí v izraelskej koalícii sa Madeleine Albrightová vo štvrtok v Londýne odvážila avizovať na január ďalšie stretnutie Netanjahua a Arafata - tentoraz s prezidentom USA Billom Clintonom - čo si môže izraelský premiér pretlmočiť ako ďalšie ultimátum. Netanjahu vie, že do Bieleho domu by nemal ísť s prázdnymi rukami.
Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ (Autorka je spolupracovníčkou SME.)
