Nuž a tento otrok ušiel a útočište, ochranu hľadal u Pavla, o ktorom vedel, že jeho pánovi voľakedy pomohol nájsť cestu ku kresťanstvu. Pavol sa rozhodol, že ho v súlade s vtedajším právom pošle späť, ale jeho pánovi napísal krásny, pôsobivý list, v ktorom mu pripomenul vyššiu hodnotu prirodzeného zákona vzájomného porozumenia pred platným právno-hospodárskym poriadkom. Nad svetský zákon položil zákon svedomia, pripomenul mu úctu k inej ľudskej bytosti bez ohľadu na jej postavenie: "Posielam ti ho a ty ho prijmi ako moje vlastné srdce." Kresťania dodnes s úctou a pokorou čítajú tento list spred dvetisíc rokov, list, ktorý vlastne stal na začiatku uplatňovania ľudských práv, na začiatku ochrany slabších. List apoštola Pavla Filemónovi vlastne odvtedy láme okovy, pretože berie pod svoju ochranu tých, čo utekajú z otroctva - fyzického či duchovného, tých, čo sa nechcú zmieriť s neslobodou svojej doby. Je to vlastne jeden z vianočných darov, ktoré nám priniesol Ten, čo bol ako my, čo nám svojím ľudským životom ukázal, čím sa mu máme podobať, v čom máme byť ako on. Na Vianoce, kedy si pripomíname Ježišovo narodenie, vidíme hodnotu týchto jeho darov celkom zreteľne. Ale potom na ne zabúdame, zatieňujú ich túžby po majetku, moci či pohodlnom, bezstarostnom živote. Možno preto je náš svet taký, aký je, a príliš sa nám nepáči, ba niekedy ani nevieme, čo s tým robiť, sme ako ten Onazim. Ale my už máme v rukách taký sprievodný list, aký jemu vtedy pomohol, sú ním tie vianočné dary, stačí ich prijať za svoje a vážiť si ich nielen na Vianoce.

Autor: PAVOL STANO, Nový Smokovec