Veľakrát rozmýšľam nad tým, čo sme to za národ, keď si nikoho zo svojich nevážime. Na Slovensku sa presadzujú osobnosti, o ktorých morálnych a odborných kvalitách sa možeme denne presviedčať, žiaľ, v negatívnom zmysle slova. Na druhej strane kydáme na tých, ktorí niečo naozaj dokázali, sú pýchou pre náš národ, no my ich vyháňame do cudzieho sveta. Tak napríklad Peter Dvorský, talent svetového mena, musel po nactiutŕhačských rečiach opustiť poprednú slovenskú scénu i Slovensko. To isté sa stalo aj Ondrejovi Lenárdovi, vynikajúcemu dirigentovi, ktorý nás preslávil aj v Tokiu, ale aj Pertovi Šťastnému, hokejistovi známemu a populárnemu v celom športovom svete, ale aj ďalším. Namiesto prirodzenej inteligencie, o ktorej u Slovákov nemožno pochybovať, nastúpila nekultúrnosť, vulgárnosť, kopanie do ľudí, snáď ešte horšie ako po ruskej invázii v roku 1968. Naši vzdelaní i jednoduchí ľudia si vedia inakšie vážiť inteligenciu než pán Mečiar, Hudec a Ľupták a ďalší zo súčasnej vládnej garnitúry. Škoda, že sa našich slávnych málo zastávame a dávame tak priestor grobianstvu a arogancii.
Autor: JOZEF HABOVŠTIAK, Krivá na Orave
