"Rok 1997 oficiálne vyhlásilo Ministerstvo kultúry SR Rokom slovenského výtvarného umenia. Ako mnoho iných deklarácií, aj táto je - ako ukázala skutočnosť - kamuflážou." Tak otvorila stretnutie s novinármi 17. decembra nezávislá Iniciatíva výtvarníkov a teoretikov výtvarného umenia, ktorú inicioval Blažej Baláž. Tvorí ju päťdesiat renomovaných autorov a odborníkov z celého Slovenska. Vyhlásenie tejto iniciatívy tak uzatvára rok, ktorý začal divadelnými štrajkami a nespokojnosťou umelcov i ľudí pracujúcich v kultúre po celom Slovensku. Rok, ktorý potvrdil ich obavy z nekompetentného vedenia rezortu. Aká je bilancia ministerského "Roka výtvarného umenia"? Svojvôľa a amaterizmus, ktoré sa prejavili pri príprave a tvorbe "transformácie", zaviedli inštitucionálnu bázu kultúry, múzeá, galérie a divadlá do slepej uličky. Je to návrat k direktívnemu riadeniu na základe straníckych predstáv. Odstrašujúcim príkladom je Slovenská národná galéria, ktorú už rok tzv. dočasne vedie neodborník, čím sa degraduje nielen jej význam v domácich a medzinárodných súvislostiach, ale i význam slovenského výtvarného umenia ako celku v európskom kultúrnom kontexte. Prestali vychádzať nezávislé kritické časopisy, nadnárodné organizácie živoria na báze dobrovoľnosti a profesionálne spolky sú v existenčnom ohrození. Správa finančných prostriedkov je neprehľadná a ministerstvo kultúry odmieta zverejniť jej obsah napriek tomu, že ide o peniaze daňových poplatníkov. Personálna politika ministerstva ja založená na straníckych princípoch: počas roka boli bezdôvodne odvolaní poslední riaditelia galérií, ktorí svojou odbornosťou a spôsobom menovania do funkcie zodpovedali európskym parametrom. Nahradili ich nekompetentní prívrženci vládnych strán (pozri príklad Považskej galérie).

Nezávislá iniciatíva výtvarníkov a teoretikov výtvarného umenia požaduje preto: vrátiť právnu subjektivitu galériám, múzeám a ostatným inštitúciám v oblasti kultúry, informovať o rozdeľovaní finančných prostriedkov Ministerstva kultúry SR a fondu Pro Slovakia, prideliť financie na vydávanie výtvarných časopisov, paritne prerozdeľovať finančné prostriedky profesijným združeniam, vytvoriť bázu pre činnosť nadnárodných organizácií UNESCO v oblasti kultúry, pripravovaný zákon o múzeách a galériách konzultovať s odbornou verejnosťou, novelizovať aktuálne prijatý autorský zákon a vypracovať zákon o sponzorstve, zahraničné aktivity v oblasti výtvarného umenia realizovať v spolupráci s medzinárodne uznávanými odborníkmi.

Je pravdepodobné, že výzvu slovenských výtvarníkov a teoretikov nevezme súčasné vedenie Ministerstva kultúry SR na vedomie. Jej význam je však v čomsi inom - v chuti a snahe odbornej a umeleckej verejnosti podieľať sa na správe vecí verejných v kultúre a - súdiac podľa menoslovu signatárov, medzi ktorými nechýbajú také mená ako Ernest Zmeták, Alojz Klimo, Andrej Barčík, Milan Paštéka, Rudolf Fila, Štefan Šlachta, Milan Dobeš, Radislav Matuštík, Ján Bakoš - v mene plurality i tolerancie preklenúť spolkové a názorové trieštenie a zasadiť sa za riešenie profesionálnych otázok na európsky porovnateľnej úrovni. A to je perspektíva pre situáciu, v ktorej bude vedenie štátu v spravodlivejších rukách ako dnes.

Autor: Ladislav Snopko (Autor je stálym spolupracovníkom SME)