čakať v rade. A volalo sa to živý Betlehem. To vám bola atrakcia! Ako sa dalo čakať, po nejakom čase sa takéto kópie objavili aj na iných miestach. Pomaly ste na každom kroku mohli naraziť na jasličky s Ježiškom, Pannu Máriu so svätým Jozefom, na anjelov s prirobenými krídlami...Tí najlepší mali mulicu z mestskej zoologickej záhrady, kostýmy z Národného a koledy im z playbacku hrala drahá aparatúra! Na starom sídlisku, na periférii mesta, vyrástol malý, skromný a dojímavo smiešny Betlehem. Nemali dokonca ani jasle, iba starý matrac, ktorý ktosi vyhodil do smetí. Dve postavy bez domova sa zahrali na Pannu Máriu a svätého Jozefa. Mária mala dieru na pančuche a Jozef bradu z vaty. Pred niekoľkými dňami ju mal na sebe jeden Mikuláš, ale ešte bola celkom zachovalá. Mária sa v skutočnosti volala Alica a Jozef bol František, zvaný Fredy, inak bývalý nočný strážnik.
"Nemáme však Ježiška," spomenula si Panna Mária - Alica. "Môjho chalana nemôžem zobrať, na rok pôjde do školy, už by som ho nevydržala kolísať na rukách." A pretože im nikto nechcel požičať dieťa, zaobstarali si veľkú bábu s odtrhnutou rukou. Predal im ju za dva dúšky rumu dedko, ktorý mal prehľad o situácii okolo smetných košov. Pretože začalo prituhovať a tiež preto, aby nikto nevidel bábu, zababušili ju do starej kockovanej deky, ktorá bola na miestach prepálená, ale inak ušla.
"Búvaj, Dieťa krásne, uložené v jasle," spievala Alica ako Panna Mária a Fredy - Svätý Jozef, nenápadne posunul škatuľu od topánok na hádzanie mincí k divákom. Bolo ich iba zopár. Alkoholik vracajúci sa z krčmy, vyziabnutý skín, slečna so psíkom, taxikár, ktorý nemal koho viezť, pretože bol Štedrý večer a všetci sedeli doma.
"A kde máte anjelov a troch kráľov?" ozval sa posmešný hlas mladíka.
"Tu je prvý kráľ, ostatní kolegovia sú na ceste sem!" vynorila sa z tmy čudesná postava. Nik ho nepoznal, ale vyzeral skutočne impozantne. Na hlave mal dokonca korunu, ktorá sa trblietala v tme.
"Páni moji! Odkiaľ si to šľohol?" pozabudol sa svätý Jozef.
"Prišiel som sa pokloniť Kráľovi tohto sveta," povedal neznámy a pokľakol si pred Máriu.
"Je to iba bábika s odtrhnutou rukou," zašepkala Mária a na dôkaz odhrnula deku. Pozerala sa na ňu pokojná, usmiata a svätá tvár Dieťaťa. V jeho očiach sa trblietali súhvezdia a okolo hlavy sa šírilo svetlo, aké sa maľovalo na starých obrazoch so svätou Rodinou. Dieťa sa pomrvilo Márii v náručí a radostne sa zasmialo.
