ktorých do vynoveného Provisoria zostavil gitarista Andrej Šeban. Po režijných snímkach Sanitrárovci, Gajdoš Antalík, Vôňa života; krátkych filmoch s Ursinyho hudbou či dramaturgiou Bubeník Červeného kríža (réžia J. Jakubisko), Quo vadis?, Pomoc!, Údel (J. Havettová, animovaný film odmenený 2. cenou na Berlinale), Hurá (M. Šulík) a televízneho muzikálu Neberte nám princeznú projekt uzavrela premiéra filmu Času je málo a voda stúpa, ktorý dokončil Ursinyho "dvorný" kameraman a strihač Ivo Brachtl. Časť materiálu vznikla pre dokument pôvodne nazvaný Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda. Témy týchto ľudských osudov rezonujú 104 minút vo výpovediach osobností ako D. Fischerová, R. Sloboda, K. Sidon, D. Pastirčák či I. Laučík, doplnených sugestívne realistickými scénami. Neúnosná minutáž však, bohužiaľ, akoby nechtiac zrodila snímku v štýle "času je veľa a voda kolíše". Pri väčšej schopnosti rozlúčiť sa počas strihu so slabými miestami by rozhodne vzniklo jedinečné dielo.
Dvadsaťčlenná porota v zložení J. Černý, I. Štrpka, P. Zajac, J. Filip, L. Snopko, P. Daněk, J. Lihosit, E. Gindl, V. Merta, M. Urban, A. Vášová, J. Štrasser, I. Brachtl, I. Laučík, M. Varga, Z. Krejčová, M. Jaslovský, F. Gál, D. Mitana a L. Štefankovič rozhodla o udelení prvej Ceny Deža Ursinyho spevákovi a gitaristovi skupiny Buty Radkovi Pastrňákovi. Okrem neho boli v nomináciách I. Bittová, A. Šeban, F. Topol, P. Breiner, D. Pastirčák, M. Šulík a V. Godár s filmom Záhrada, J. Filip a Brachtlov dokument.
"Vždy to bol hlas, ktorý sa díval na náš svet z druhej strany. Mal som dojem, že je to hlas človeka, ktorý vie, ako to dopadne s civilizáciou a dával o tom správu do akéhosi medzipriestoru," povedal o Ursinym pesničkár Vladimír Merta. Ich spolupráca mala kedysi takisto priniesť svoje filmové ovocie. "Chcel som ho prehovoriť, aby film, ktorý so mnou nechceli robiť Česi, robili so mnou Slováci. Vždy sa to týkalo hudby a folklóru, snažil som sa dostať do filmu etnografický prvok, taký duchovný turizmus jedinca po Slovensku. Bavili sme sa o tom a vždy to vyzeralo tak, že ja som nervózne hovoril a Dežo počúval. Českí dramaturgovia sa vyhovárali na režim a hneď ma odmietali. Dežo mi nepovedal rovno, že to nebudem robiť ani tu. Povedal len: Vieš čo, poďme sa najesť..." spomína Merta, pre ktorého bola skupina The Beatmen zjavením. "Vyzerala beatlesácky, mali čierne obleky, na pódiu pár ,krabičiek` a tie robili úžasný rámus. Pre nás bola dovtedy najhlučnejšou muzikou dedinská banícka dychovka, kde ešte polovicu rámusu robili pollitre. Pozerali sme sa ako blázni, čo sa to deje. Taký bol vpád Ursinyho do mojej duše." K jeho charizme Merta dodáva: "Možno by zvádzala k domnienke, že z Deža išiel nekrofílny, negatívny prúd energie. Premýšľal som nad tým, na čo je vlastne hudba, ktorú robil, na svete. Dospel som k tomu, že na to, aby ľudí znepokojovala v príjemnom kolísavom rytme. Blížil sa k tomu, čo v populárnej podobe robili J. J. Cale, Lou Reed či Nick Cave. Nazval by som to peknou hudbou k umieraniu..."
Miroslav Žbirka, ktorý mal v nedeľu rovnako ako Merta samostatný recitál, si okrem muzikálu Neberte nám princeznú zahral kedysi dávno pre Ursinyho krátky film narkomana. Dodnes nevie, čo sa s tými zábermi stalo. Ani prasknutá struna na gitare ho na javisku neobrala o anglický šarm, s ktorým vynútene pokračoval bez hudobného sprievodu. Po vtipe o skupine Spice Girls, ktorá sa od pornografických filmov odlišuje horšou hudbou, zaradil na záver a capella hit Mercedes Benz od Janis Joplinovej.
FOTO: Vladimír Merta vystúpil na víkendovom festivale Príbeh Deža Ursinyho obidva dni. V sobotu predniesol legendárnu skladbu Apple Tree in Winter a v nedeľu mal samostatný komorný recitál.
