"Dežo Ursiny hral 3. decembra 1994 na pražskej Vokalíze. Akási turbulencia osudu mi ten koncert umožnila zažiť priamo na pódiu; kmeňový saxofonista Provisoria František Kop mal nejaké povinnosti, tak som za neho, potešený, zaskočil. Na koncerte som sa nevedel zbaviť dojmu, že Dežo spieva, akoby to malo byť jeho posledné vystúpenie. Bolo." Spomienky publicistu a hudobníka Mariana Jaslovského otvárajú 338 strán jeho knihy Dežo Ursiny - Príbehy a vrchy, ktorú v sobotu 13. decembra v Zrkadlovom háji pokrstil Ivan Štrpka a ktorú bude dnes o 19.00 h autor podpisovať v bratislavskom Artfore. Sám ju delí na štyri roviny: "Tri textové tvorí moja publicistika, dokumentárne rozprávanie Ursinyho priateľov, spolupracovníkov i rodinných príslušníkov, a dobové materiály vo forme rozhovorov či recenzií. Štvrtou rovinou je neoddeliteľne pribalené CD, ktoré som si pracovne nazval ,off albums`. Sú na ňom skladby, ktoré nevyšli na žiadnom albume, neboli vo filme ani v muzikáloch. Obsahuje dve SP-platne skupiny The Beatmen, štyri jej archívne nahrávky zo Slovenského rozhlasu (1965), legendárne EP The Soulmen (1968), dve raritné piesne s kapelou The New Soulmen (1968), v ktorej hral i Ján Lehotský, tri skladby Burčiaku z roku 1979 a štyri Provisoria z roku 1990." Spoločná cena knihy (vyd. Nadácia Médiá) a CD (Bonton Music) je 400 korún.
Myšlienku na napísanie knihy o Ursinym, ktorého Jaslovský označuje za charizmatického guru, nosil v hlave už niekoľko rokov. "Hrával som s ním na pódiu ako saxofonista a vnímal som jeho muziku cez vlastné prsty. Zbieral som rôzne materiály, nevydané nahrávky a archivoval si ich, ale prišlo to skoro. Zrazu bola jeho tvorba uzavretá. Chcel som napísať knihu o Dežovi ako muzikantovi, ale postupne z rozhovorov s ľuďmi, ktorí ho obklopovali a mali radi, začal som si skladať obraz Deža ako človeka. Bolo to dosť ťažké, pretože bol nesmierne komplikovanou osobnosťou. Osobne si myslím, že naňho nemožno mať ucelený pohľad. Pokiaľ áno, tak sa mi to, dúfam, podarilo." Kapitoly knihy sprevádzajú výpovede Ursinyho matky Eleny, manažéra Beatmenov Petra Tuchschera, ktorý počas pobytu v Indii prijal meno Swami Gyan Agnideva (Egospaľujúci oheň), Fedora Freša, Ivana Štrpku, Pavla Daněka či Richarda Kroczeka. "Toto je môj Ursiny. Je to síce Dežova kniha, ale je to Dežo, ako som ho poskladal pri najlepšej vôli," vraví Jaslovský.
Súčasťou knihy je príloha s prehľadom filmovej tvorby, podrobnou diskografiou, kalendáriom i časovou osou muzikantov. Definitívnym podnetom na jej dokončenie boli výčitky Ursinyho syna Jakuba. "Prisadol si ku mne koncom leta v kaviarni, mal zlú náladu a začal do mňa dosť frontálne ryť, prečo tá kniha ešte nie je. Že všetci len o nej hovoríme. Metódou šoku ma vybudil a povedal som mu, že kniha bude na vianočnom trhu," pokračuje Jaslovský. "Nikto by nám neuveril, keby sme Ursinyho zobrazili v jednej farbe. Bol kaleidoskopom rôznych ľudí. Iba tí, ktorí ho mali naozaj radi, brali ho takého, aký bol celý. Ako muzikanta si ma vybral na koncertný projekt Modrý vrch v roku 1990. Práve bol v guruovskom makrobiotickom období, vysporiadal sa s rakovinou a najviac sa vtedy blížil k poňatiu učiteľa s veľkým U, ako to poznáme z východných filozofií. Bol z prvých, ktorí dôkladne vstrebali filozofiu new age, hľadal si svoju duchovnú cestu a veľmi úspešne ju hľadal až do konca. Rakovina mu dala možnosť nachádzať sa ľudsky a ten proces hľadania bol dojemný a silný. Sám Ivan Štrpka povedal, že Dežove posledné roky si ešte nijako nepomenoval. Spomína iba príznakové veci, ale formulovať to nevie. Dežo to vedel, bol dosť ďaleko. Fatálnou skúsenosťou s rakovinou prechádzal v čase novembrovej revolúcie. Ležal na onkológii na Heydukovej a za oknami zvonili kľúče. Najfatálnejší zlom v jeho živote sa symbolicky zhodoval so spoločenským hnutím. Už aj keď nastupoval na VŠMU, prišli Rusi. Nebol však revolucionár ani bojovník. Ako často bol extrémista v živote, tak nebol extrémista v názoroch. Keď sa zamestnal v Slovenskej filmovej tvorbe, bol dekadent a búrlivák, kým si nenašiel platformu, v ktorej by bol užitočný. Projektoval sa do hudby. Život je uňho naozaj jedna vec a hudba druhá. Platne ako Nové mapy ticha, Modrý vrch či 4/4, ktoré vznikali v absolútnej bohémskej smršti, sú také vyrovnané, akoby ich robil nejaký východný guru," uzatvára Marian Jaslovský.
