BRATISLAVA (SME - pet) - Z kratšieho pobytu vo Švédsku sa nedávno vrátil slovenský básnik a prekladateľ Milan Richter (1948), ktorý v minulosti preložil diela viacerých členov Švédskej akadémie udeľujúcej Nobelovu cenu. Ako v rozhovore pre SME povedal M. Richter, pobyt vo Švédsku bol v znamení dokončenia výberu básnikov pre antológiu švédskej poézie 20. storočia, ktorá by mala vyjsť na budúci rok. "Opäť som sa stretol s tromi básnikmi, ktorí vo Švédskej akadémii majú rozhodujúce slovo pri udeľovaní ,ceny cien`, medzi ktorými bol aj Kjell Espmark - predseda Nobelovho výboru. Stretol som sa s nimi ako prekladateľ - pripravujem pre slovenské vydavateľstvá napríklad výber z poézie K. Espmarka a Ö. Sjöstranda - no oni ma vždy prijímajú aj ako autora a zdroj informácií o súčasnej slovenskej literatúre. Dozvedel som sa, že podstatnú úlohu pri rozhodovaní o udelení Nobelovej ceny za literatúru zohrávajú tieto faktory: Autor by nemal písať sci-fi ani knihy pre deti, naopak, nezaškodí, ak je rebelom a rúcačom dogiem. Básnik, dramatik a autor piesňových textov L. Forssell vyzdvihol rebelantstvo a nekonvenčnosť tohtoročného laureáta Daria Foa. Kandidát však musí byť trpezlivý. Zvyčajne čaká osem až desať rokov, kým mu cenu priklepnú alebo ho z užšieho zoznamu vyradia. Dôležité je, aby autorovo dielo vyšlo v angličtine, prípadne v iných svetových jazykoch a aby jeho knihy vo Švédsku poznali." V tejto súvislosti uvedieme, že básne slovenského kandidáta na Nobelovu cenu Milana Rúfusa vyšli minulý rok po španielsky v prestížnom barcelonskom vydavateľstve Lumen a na jar 1998 vyjde veľký výber v nemčine. Z doslovného prekladu Rúfusových básní v podaní M. Richtera vytvoril Ö. Sjöstrand (vari najvplyvnejší predseda či člen Nobelovho výboru 80. a 90. rokov) švédske verzie, ktoré uverejní na jar 1998 časopis Artes vydávaný okrem iného aj Švédskou akadémiou. Podľa M. Richtera renomované škandinávske vydavateľstvo Bonniers prejavilo záujem vydať Rúfusove básne.
V týchto dňoch vyšli vo vydavateľstve Ikar v preklade M. Richtera Andersenove rozprávky a vo vydavateľstve Mladé letá reedícia rozprávok O. Wilda s názvom Šťastný princ. "Preložiť Andersenove rozprávky bol môj prekladateľský sen," reaguje M. Richter. "Mimochodom, o tomto rozprávkarovi mám celý cyklus básní v zbierke Peľ (1976). Šťastného princa som preložil ešte v roku 1988, avšak jeho reedícia prichádza tuším včas - v období, keď v Anglicku vrcholí kult O. Wilda. K literatúre pre deti som sa vrátil aj prekladom knihy V zrkadle, v záhade dnes od slávneho nórskeho spisovateľa J. Gaardera, ktorá by mala vyjsť budúci rok." Tohto roku vyšla Milanovi Richterovi šiesta básnická zbierka s názvom Spoza zamatových opôn, ktorú vydal Slovenský spisovateľ v spolupráci s rakúskou spisovateľskou organizáciou. Čím sa tieto básne líšia od predchádzajúcej básnickej tvorby? "Sú to básne spoza opôn. Jedným z priestorov za zamatovými oponami pre mňa bola aj Škandinávia - dal som sa teda inšpirovať tým, čo som tam zažil. Prežil som s rodinou dva a pol roka v Nórsku ako diplomat (január 1993 - jún 1995) a táto pre mňa dovtedy nevyskúšaná profesia sa nemohla neodraziť aj vo veršoch, vrátane náhleho ,diplomatovho zmiznutia`. Za oponami času a zabúdania však čitateľ objaví aj moju skúsenosť, boľavo poznačenú absenciou ľudskosti v dobách nedávno minulých... Tieto básne sa určite líšia nielen od toho, čo som písal koncom 80. rokov - texty s otvoreným protirežimným postojom, ktoré do ,zamatovej` nikto nechcel publikovať - ale, trúfam si povedať aj od toho, čo písali iní slovenskí básnici v tomto storočí." Richterove básne upútali aj predsedu Nobelovho výboru K. Espmarka, ktorý na večere slovenskej poézie v klubových priestoroch Švédskeho zväzu spisovateľov čítal Starú mamu Deutschovú ako i ďalšie básne M. Richtera v čerstvom pretlmočení do švédčiny.
Autor: SME - pet
