Od mikulášskych dní až do Vianoc rozvoniava kremnická Dolná ulica sladkou vôňou haurikovských medovníkov. Jozef Haurik, známy a jediný kremnický medovnikár, pripravil pre deti z tunajšej školy pre sluchovo postihnutých desiatky chutných figúrok koníkov, hríbikov, hviezdičiek, zvončekov, rybičiek a malých betlehemov. Rovnaké chutné darčeky dostanú i telesne postihnuté deti zo Sociálneho ústavu Hrabiny pri Novej Bani. "Denne v našej dielni - pekárni, pripravíme a zabalíme vyše 1800 medovníkov. Tie najmenšie sú za 6-7 korún, no srdcia, ktoré sa väčšinou predávajú na jarmokoch a sú skutočne obrovské, stoja 150 korún. Nie, tradičná receptúra sa, ako viete, neprezrádza, je rodinným tajomstvom. No prezradiť vám môžem, že medovnikár bol už môj starý otec a otec," povedal J. Haurik. Tradícia medovnikárstva v Kremnici má však hlbšie korene. Hovorí o tom jedna z poviedok Jozefa Cígera-Hronského, ktorý vo svojom diele Hriech Sama Haurika spomína rok 1758. V tom čase majster cechu pekárov, medzi ktorými boli i medovnikári, Samo Haurik išiel spolu s mestským richtárom v noci po meste a dobre podgurážení trúnkom hulákali pod oknami vdovíc. Mestskí súdni za to Sama odsúdili a za trest musel vyhotoviť a postaviť stĺp, pri ktorom sa mali na kalvárii modliť odsúdenci.
Autor: Katarína Schmidtová
