Schopnosť vedieť spomaliť, stíšiť sa, načúvať svojim blízkym je podľa psychológov v psychike človeka pre zachovanie normality nenahraditeľná. "Pár dní v roku, keď sa utíšime a rozjímame, to však vôbec nemôže nahradiť. Po celý rok utekáme do konzumu, do stále väčšieho chvatu a chaosu a za niekoľko dní si chceme vyupratovať všetky zákutia v duši. Ľudia vo všeobecnosti nabrali závratné životné tempo a od Vianoc si sľubujú niekedy priveľa," tvrdí súkromná psychologička Elena Haništová, ktorej klientelu tvoria najmä manželky podnikateľov. V psychologických poradniach bol už tri týždne pred sviatkami doslova nával, akoby si pred každoročným rituálom mnohí chceli vyupratovať aj vo vzťahoch. A pritom to skôr nejde. Pani Mária, ktorá už druhý rok navštevuje psychológa, lebo má tú česť, že žije v jednej domácnosti s workholikom, si od vianočných sviatkov sľubuje aj tento rok priveľa. "Môj manžel je absolútne závislý od práce, myslím si, že by naše dve deti na ulici ani nespoznal, lebo domov chodí, keď im spod periny trčia len nosíky. Za posledný rok sme sedeli spolu pri večeri možno desať ráz," vraví žena, pre ktorú je Štedrý večer jedinou istotou, že budú konečne sedieť spolu za stolom ako rodina. "Keby neboli sviatky v kalendári vyznačené, obávam sa, že veľa ľudí by zabudlo, že majú byť pozorní k svojim blízkym, tak ako keby nebolo Všetkých svätých, ľudia by zabudli ísť aj na cintorín," skepticky tvrdí psychológ PhDr. Julián Lučanský. "Ľudia skutočne očakávajú od Vianoc akýsi zázrak, a to, čo poviem, je otrepaná fráza, ale Vianoce by sme mali mať každý deň, aspoň v tom zmysle, aby sme boli pozorní jeden voči druhému, a nielen raz do roka," myslí si. Vianoce, ako každá normatívna udalosť, ktorá sa opakuje, vyvolávajú podľa neho riziko vzniku krízy, lebo predtým, ako sa začne realizovať v našich domácnostiach typický scenár Štedrého večera, treba absolvovať obrovskú tortúru a vypätie, aby všetko bolo pripravené na neodmysliteľnú pohodu. Len málokto pritom odolá a splní svoje predzavzatie z minulého roka, že chladnička nemusí praskať na tých pár dní vo švíkoch, že stoly sa nemusia prehýbať a že pod stromčekom nemusí byť záplava darčekov. Pod stromček by ľudia, ktorých dennodenným chlebíkom je počúvať ubolené duše klientov, tiež chceli prihodiť zopár rád. Značne rozšírené a obľúbené tvrdenie dospelých, že Vianoce sú najmä pre deti, považujú psychológovia za omyl. Kto takto chápe Vianoce, dáva deťom málo, lebo Vianoce sú a majú byť pre celú rodinu, pretože posilňujú práve pocit spolupatričnosti, dávajú pocit stálosti, istotu. Psychológovia zároveň pripomínajú, že najlepšie je rozbaľovať jeden darček za druhým, lebo aj deti majú vidieť, čo dostávajú rodičia. Podľa viacerých psychológov by sa mali oslavovať Vianoce so všetkými rituálmi len jedny a dupľovaný Štedrý večer, ktorý si vynucujú prarodičia, brať skôr ako návštevu. Aj keď mnohé deti proti viacnásobným Vianociam neprotestujú, hrozí, že výsledkom budú totálne prejedení rodičia a deti, ktoré "zahltené" darčekmi nedokážu vstrebať radosť.
Autor: uj
