Stupeň kontaminácie ("znečistenia") zlata ulúpeného nacistami v rokoch 1933 - 45 zlatom súkromných osôb a spoločností bol v európskych štátoch veľmi rozdielny. Hitlerovská tretia ríša mala, samozrejme, prvoradý záujem na infiltrácii vlastných menových rezerv aj finančných aktív zlatom, prípadne inými cennosťami, ktoré nacisti zhabali napr. Židom počas deportácií do koncentračných táborov, kde ich masovo vyvražďovali. Prostredníctvom zahraničného obchodu a rôznymi bankovo-peňažnými operáciami Nemecko a jeho spojenci "prepierali" zlato cez medzinárodné banky a ich filiálky vo vtedajších neutrálnych štátoch, predovšetkým vo Švajčiarsku, Španielsku, Portugalsku, Švédsku, Turecku a v štátoch Latinskej Ameriky. Tzv. zlatý poklad Slovenskej republiky z rokov 1939 - 45 nebol priamo kontaminovaný židovským zlatom. Vtedajší guvernér Slovenskej národnej banky, profesor Imrich Karvaš, mimoriadne bránil zmiešavaniu drahocenností odobratých Židom zo Slovenska so štátnymi menovými rezervami. Židovské zlato sa k nim však s veľkou pravdepodobnosťou primiešalo nepriamo. Totiž okľukou cez kapitálové výnosy z arizovaných podnikov, ktoré sa zaoberali zahranično-obchodnou činnosťou. Súčasťou monetárneho zlata 1. SR bolo aj doteraz presne nevyčíslené množstvo niekoľkých stoviek kilogramov drahých kovov získaných pretavením predmetov z celonárodne organizovanej zbierky na fond hospodárskej samostatnosti slovenského štátu. Tak došlo v našich podmienkach k infiltrácii menových rezerv šperkami zo zlata a iných vzácnych kovov (vrátane snubných prsteňov), starožitnosťami, cennými historickými mincami a pod. zo súkromného vlastníctva obyvateľstva.
Autor: PhDr. JÁN KORČEK (Autor pracuje vo Vojenskom historickom
