o jej príprave boli informovaní z dvoch strán. Informácie dostávali od medzinárodných židovských obcí a od slovenského ministerstva zahraničných vecí. ÚZ ŽNO poskytol ministerstvu zahraničia návrh podkladov, ako by si židovská komunita predstavovala postup v prípade, že by Slovensko dostalo zo zlata alikvotnú časť. "Boli sme informovaní aj o prípadnom podiele, ktorý by malo Slovensko dostať zo židovského zlata. Zaujalo nás, že podiel nášho zlata by mal byť taký, ako bolo delenie federálneho majetku po bývalom Československu, to znamená v pomere 2:1," hovorí J. Weiss. "Upozornili sme ministerstvo, že by sa pri delení mal zobrať do úvahy počet Židov žijúcich za prvej Československej republiky alebo aj na začiatku II. svetovej vojny na jednotlivých územiach. Nám by sa zdal schodnejší pomer 1:1." Na otázku SME, či by slovenská židovská obec uvítala vznik medzinárodného fondu na podporu obetiam holokaustu, ako to navrhla Veľká Británia, J. Weiss konštatoval, že podľa názoru vedenia židovskej komunity na Slovensku by bolo najčistejšie, keby sa zlato po slovenských obetiach holokaustu mohlo bezprostredne použiť v prospech Židov na Slovensku. Sú na to vraj dva dôvody. Prvým je skutočnosť, že žijúce obete holokaustu na Slovensku zatiaľ neboli žiadnou formou odškodnené. Ak by zlato prešlo do medzinárodnej nadácie, musela by vzniknúť administratíva, ktorá by vlastne z financií odčerpávala. Svoje by tu určite zohrával aj faktor času, každá požiadavka by bola určite vybavovaná zdĺhavejšie.

Autor: SME - or