Siedme Vianočné posolstvo zo Stredu Európy v Kremnických Baniach poslala svetu hŕstka ľudí miesiaca sa v lepkavom blate pod tribúnou. Nad nimi, celkom krátko, len aby si "odspievali" povinnú koledu, stáli Augustín Marián Húska, Ivan Hudec, matičiari, štátna správa, HZDS... Svätojánsky kostol bol zahalený hmlou, studený víchor trhal slová od úst. "Teraz máme možnosť vidieť i časť územia, kde ešte aj slnko svieti," ukázal A. M. Húska na ožiarené Štiavnické vrchy. "Ale slnko sa vráti, treba rátať s tým, že v tomto strede Európy dujú vetry a nemáme to ľahké. Je to veterné miesto, o ktoré sa zvádza boj. Ale nebojte sa, ideme správnou cestou!" upokojil podpredseda parlamentu premrznutých ľudí. Opäť a opäť argumentoval vynikajúcimi makroekonomickými výsledkami, ktoré nás dostali na prvé miesto spomedzi sedemnástich krajín Európy. Zároveň vyslovil obavu, že nás v blízkej budúcnosti "poškvrní" organizovaný zločin. "Aj my sa bojíme prílišného vplyvu komercionalizácie a skonzuminovania sveta. Aj my sa bojíme organizovaného zločinu, ktorý k nám prichádza z vyspelých demokratických krajín EÚ. Práve ich demokracia dovoľuje zasieťovanie zločinu do podôb, ktorým sa len ťažko dá čeliť," tvrdil. Vysvetlil, že zabijáci z Čečenska, pôsobiaci u nás, sú objednaní zo Západu. Minister kultúry Ivan Hudec sa k niekoľkým prejavom pripojil len krátkym čítankovým vinšom. Ešte pred koncom asi polhodinového Vianočného posolstva opustili čelní predstavitelia tribúnu, aby sa v riedkom blate priblížili k prostému ľudu. Tentokrát sa nerozdávali sladké medovníky ani voskové zvončeky ako po minulé roky. Z obrovskej varnice na kapote prastarej zelenej tatrovky sa míňali posledné zvyšky nápoja, pripomínajúceho čaj s rumom.