"Je to pragmatický politik..." dozvedáme sa v hodnoteniach mnohých politikov. Spravidla je prívlastok "pragmatický" použitý v kontexte, podľa ktorého ide o pozitívnu vlastnosť. Kedysi dávno som čítal výrok pripísaný Konfuciovi: "Pravdivý človek koná podľa pravdy, i keď to je nezmyselné." Slová "pravdivý človek" som chápal ako "spravodlivý človek" a v takej forme vo mne ten výrok rezonoval s oddanosťou k pravde a spravodlivosti. Neskôr som sa od známej orientalistky pani M. Čarnogurskej dozvedel, že výrok pravdepodobne nepochádza od Konfucia. Rezonuje vo mne dodnes, napriek tomu, že autora výroku podľa bežného chápania nemožno označiť za "pragmatika". Pri hodnotení iných politikov sa stretávame s označením "naivný idealista". Také hodnotenie dostávajú od "pragmatických politikov". A spravidla v kontexte, podľa ktorého je zrejmé, že ide o negatívnu vlastnosť. Prívlastkom "naivný" sa naznačuje, že ich názory do politiky nepatria, navyše je použitý tak, že vlastne iba zosilňuje označenie "idealista", že teda ani "idealista" nepatrí do politiky. Pre istotu povedzme, že pritom nemajú na mysli filozofické zameranie hodnoteného politika, skôr jeho morálny profil a hlavne to, že požaduje podobný profil i od ostatných najmä od politikov. Konfrontácia naznačených chápaní politiky v Čechách i na Slovensku v posledných rokoch podľa výsledkov volieb vyznievala v prospech pragmatizmu. Čo je v skutočnosti podstatou pragmatizmu? Viem, že zmysel pre praktickosť. Ale čo je praktické? Odpoveď bude závisieť od toho, či výsledok budeme hodnotiť iba z hľadiska záujmu jedinca, záujmu skupiny alebo väčšej spoločnosti. A či výsledok hodnotíme z hľadiska okamihu, alebo z dlhého hľadiska. Keď budeme brať do úvahy iba svoj a okamžitý "praktický" prospech, tak sa nám ako "praktické" budú javiť úplne iné veci, ako keď budeme brať do úvahy prospech spoločnosti alebo dokonca prospech spoločnosti v dlhšom časovom období. Pragmatický politik vie vybaviť privatizáciu Třineckých železiarní alebo Nafty Gbely. A je mu jedno, či mu 7 miliónov pošle Schreiber alebo Bács. Z hľadiska "okamžitého" prospechu vo volebnej kampani je jedno, či jeho sľuby sú splniteľné, alebo nie.
Z hľadiska dlhodobejšieho to už celkom jedno nie je. Preto sú pre pragmatických politikov nepríjemní ľudia s dobrou pamäťou. A keď rozšírime kritérium, podľa ktorého hodnotíme "praktickosť", na celú spoločnosť a dostatočne dlhý čas, zistíme, že ten "naivný idealista", ktorý sa riadi podľa pravdy aj vtedy, keď to je nezmyselné, je vlastne pragmatik. Dosvedčuje to súčasný vývoj českej politickej scény.
