. Jasne tu vidieť dva pohľady na právo. Čarnogurský pozerá na právo ako na literu zákona, Šimko chápe právo aj s jeho morálnym rozmerom. Po druhej svetovej vojne demokratický svet sa veľmi ťažko rozhodoval pre precedens - vytvorenie Norimberského súdneho dvora. Tento precedens balansoval na vážkach, či súdiť zákonmi demokratického sveta alebo zákonmi totalitného režimu fašistických krajín? Po páde komunizmu sa očakával podobný prístup v riešení tejto otázky. Z tohto pohľadu sa hovorí o slabosti demokracie. Totalitné systémy si vytvárajú svoje zákonodarstvo, a tí, ktorí sa podľa neho riadia, nie sú prakticky postihnuteľní. Ako riešiť problematiku aj v našom prípade? Súčasný totalitarizmus nadobúda inú formu ako fašizmus alebo komunizmus. Dnešná garnitúra vedome vytvorila protiústavné zákony, ktoré síce neskôr zosúladila s rozhodnutím Ústavného súdu (výnimka potvrdzuje pravidlo Gaulieder), ale de iure i de facto mala 1-2 roky, aby prostredníctvom týchto zákonov, napr. rozkradla štátny majetok, a tak si zabezpečila ekonomicko-politickú moc. Myslím si, žeby bolo dobré používať kritérium demokratického práva, a tak posilniť i demokraciu v Európe. Alebo máme strach z nezávislých súdov, ako sa nám to snažili vštepiť komunistické štruktúry pri tvorbe tzv. lustračného zákona, keď vysvetľovali, prečo je tento zákon nedemokratický?
Autor: IVAN JÁNYI, Modra
