V poslednom čase sa čoraz častejšie hovorí o fyzickom, ale najmä duševnom zdraví predsedu vlády SR. Tieto úvahy sú živené predovšetkým samotným premiérom, a to tým, že už dlhší čas sa lieči v Piešťanoch, zatiaľ čo krajina, v ktorej je premiérom a osobou s najväčšou zodpovednosťou, smeruje do rokov sedemdesiatych.
O predsedovi je známe, že čo mu práve mihne mysľou, hneď to aj vysloví. V poslednom čase však jeho reči prekračujú už aj tie posledné rezervy únosnosti, ktoré si slušní ľudia pri jeho počúvaní "vypestovali". Začali sa povážlivo vyčerpávať, keď oznámil, že ho chce dať V. Palko zavraždiť a posledný úder zasadili jeho nechutné žarty na účet českého prezidenta a jeho manželky. Dokonca neušetril ani jeho zosnulú manželku Olgu, čo považujem za vrchol premiérovej prostoty.
Pointa úvah o jeho zdraví je však inde. Uvažuje sa o tom, či je naozaj psychicky narušený alebo sa iba robí, aby obveselil svojich veriacich a zabezpečil si ich podporu aj do nasledujúcich mesiacov. Vedú sa úvahy, robia sa prieskumy, posudky, ale na jednu vec sa zabúda. Mečiar sa ako politik dostal do popredia už v novembri 1989. To, že bol vlastne "vyrobený" ľuďmi okolo neho, necháme teraz bokom. Veľmi dobre si všetci pamätáme časy, keď sme boli rozhorčení z útokov na jeho osobu a stáli sme na jeho strane. Boli sme presvedčení, že on je ten, ktorý to vie a ostatní sú diletanti. Dnes vieme, ako sa situácia postupom času vyvíjala, môžeme si teda dovoliť vyvodiť závery. Mečiar mal vtedy takú veľkú podporu obyvateľstva, akú teraz nemá a už nikdy mať nebude. Keby bol išiel cestou korektnej politiky, ktorá by možno nakoniec predsa vyústila do rozpadu federácie a bol by to proces prirodzený, ľudia by sa s ním stotožnili a nestratil by ich sympatie. Všetko však bolo inak a oveľa horšie. Zo zarytého federalistu, ktorý chcel Čechov dokopať do federácie, sa náhle vykľul superslovák, hlavný architekt našej štátnosti. Dnes už vieme, že skôr jej krypty. Tým stratil minimálne polovicu sympatizantov.
Dalo by sa spomenúť aj to, akým spôsobom presadzoval svoje záujmy. Od detského "zatínania sa", cez "viem, ale nepoviem", až k vulgárnostiam, klamstvám a domnelým útokom na jeho osobu. Iste existujú dôvody zdravej mysle a duše pre premiérovo konanie, a to dôvody psychologické. Premiér vlády SR nemôže inak, je zajatcom vlastnej povahy, nedokáže si rozkázať, je jednoducho taký, aký je. A práve toto má ďalekosiahle dôsledky pre tých, ktorí takí nie sú a musia túto jeho "jednoducho-takosť" znášať.
Autor: MAREK CHRENKO, Bratislava
