"Darmoděj Nohavica" vyčaroval vianočnú atmosféru

Jarek Nohavica si na mimoriadne srdečné prijatia zo strany bratislavského publika už zvykol. A umelec, ani obecenstvo, v ničom nezaostali ani počas tohto víkendu, keď si vianočný koncertný Nohavicov program Divné století prišli ľudia vypočuť hneď dva dni za sebou do beznádejne vypredaného Koncertného štúdia Slovenského rozhlasu. Nohavica, ktorý toho veľa medzi pesničkami "nenamluví" (pretože, ako sám tvrdí, jeho inteligentné obecenstvo to nepotrebuje), no napriek tomu vie každým jednoduchým slovom vyčarovať v sále neopakovateľnú atmosféru, si aj tentoraz - tak ako na poslednom koncerte na Pasienkoch - priviedol so sebou šesťčlennú skupinu priateľov-hudobníkov. Tí sa po jeho boku striedali v rôznych variáciách, tak, aby Bratislavčania mohli spoznať aj staré nesmrteľné Nohavicove melódie "v novom hábe": vyšperkované kvílením huslí, trúbkou, jemnými ženskými vokálmi, ale aj prekvapujúcimi dynamickými sólami saxofónu. Nohavica si neodpustil ani hru na svojej špeciálnej sedemstrunovej gitare, ktorá je síce "najmenej populárnou pasážou jeho koncertov" a na ktorej sa doteraz musí doúčať nové hmaty, no ak ju vraj so sebou zoberie niekde na "mejdan", nezahrajú si na nej ani takí Plíhal, alebo Pastrňák. Jarek Nohavica ako hmatateľný dôkaz toho, že folk zďaleka nemusí fungovať len kdesi "pod širákom" pri táboráku, s monotónnou hrou na gitare a večne sa opakujúcimi textami, aj cez víkend v Bratislave predviedol celé spektrum svojho rozmanitého repertoáru: od clivých ruských melódií (spolu s pripomienkou Vysockého), cez typicky české tóny, až k bossanove, ale aj americkému country (hoci, prekvapujúco, chýbala pieseň, ktorá momentálne brázdi hudobné rebríčky - Ještě mi scházíš). A ak sa po poslednom - "pasienkovom" - koncerte hovorilo o prílišnej anonymite a nevhodnom "sterilnom" prostredí pre Nohavicovu tvorbu, po dvoch vystúpeniach v rozhlase to určite neplatí. V takej chladnej atmosfére by sa nemohlo stať, že spevák pre dojatie a so slovami "nemůžu to dozpívat" uteká na pár sekúnd skryť svoje slzy do zákulisia...