Nové mapy pevnín detstva a modrých vrchov, v ktorých sa 2. mája 1995 po odchode charizmatického hudobníka a filmára Deža Ursinyho rozhostilo večné ticho, nakreslili a ozvučili desiatky jeho spolupracovníkov, priateľov a obdivovateľov v sobotu i nedeľu v Klube Za zrkadlom v petržalskom Dome kultúry Zrkadlový háj. Dvojdňový spomienkový projekt Príbeh Deža Ursinyho bol nielen pokračovaním cyklu venovaného generácii päťdesiatnikov, medzi ktorých by sa - nebyť zákernej choroby - zaradil 4. októbra tohto roku, ale najmä unikátnym festivalom filmov a hudby z jeho výnimočnej autorskej tvorby. "Tieto Príbehy prestávajú byť príbehmi o niekom či o niečom a stávajú sa našimi príbehmi. Našimi piesňami, našou hudbou a našimi slovami. Tak sme sa stali tými tretími na konci palice. Neviem o väčšom šťastí pre pieseň, ktorá nami preniká, splýva s nami a my splývame s ňou," napísal literárny vedec Peter Zajac pár dní pred Ursinyho smrťou o jeho labuťom albume Príbeh. Na sobotňajšom večere z neho v podaní muzikantskej zostavy, ktorú si gitarista Andrej Šeban s úctou v hlase dovolil nazvať Provisorium, zaznela skladba Bingo. Ak Šeban tvrdí, že albumy, ktoré nahral s Dežom Ursinym, považuje za najlepšie, na ktorých kedy sám hral, o Príbehu to asi platí dvojnásobne. V zabudnutí však nezostali ani ďalšie vrcholné diela. Na úvod si štvorica Andrej Šeban, klávesista Jaroslav Filip, basgitarista Oskar Rózsa a bubeník Marcel Buntaj vybrala legendárnu nahrávku Baby Do Not Cry z repertoáru Soulmenov. Text Eleny Ursinyovej sa síce nikto zaspievať neodvážil, ale pietny ostych pred náročnou interpretáciou ťažkých textov Ivana Štrpku postupne mizol do neznáma. Zdanlivo odľahčujúce momenty do posmutnelo bluesovej atmosféry skvelých hráčskych výkonov prinášalo zaraďovanie "pesničkovejších" kúskov večera. Peter Lipa prišiel s dvoma skladbami z nedoceneného projektu Pop Scop - Strom šiel domov a Bol to omyl, z ktorých druhá sa stala i vynúteným prídavkom po búrlivom aplauze sály preplnenej až na schody. Richard Müller, hneď po piesni kráčajúci do zákulisia a nečakajúci na potlesk, uviedol pieseň Hra je hra z filmu režiséra J. Zemana Hra na telo. Rockovo to odviazal Jaro Filip s novinkou na svoju hudbu a Müllerov text Ja som ten, čo hrával s Dežom. Vlastnou skladbou venovanou Ursinyho synovi Jakubovi, ktorý s tichým výrazom odspieval Predposlednú večeru z 2CD Ten istý tanec, prispel Andrej Šeban. Práve Jakubove výčitky boli definitívnym podnetom na zavŕšenie dvojročnej práce Mariána Jaslovského na knihe Dežo Ursiny - Pevniny a vrchy, ktorú na javisku zručne otvoreným detským šampanským pokrstil Ivan Štrpka. Jaslovský sa pridal ku kapele hrou na flautu a saxofón, ktorý sa rozohral i v rukách hosťujúceho Rudolfa Březinu. Z Ostravy okrem neho pricestoval huslista Richard Kroczek starší so svojím synom Richardom, ktorý biciu súpravu v skupine Buty na chvíľu vymenil za tamburínu a sprievodný vokál v kompozícii Tisíc izieb. Perfektnou slovenčinou ju odspieval jeho kolega Radek Pastrňák, prvý držiteľ Ceny Deža Ursinyho, ktorej udeľovanie bolo súčasťou festivalu spolu s krátkymi filmami z Ursinyho produkcie. Prítomnosť jadra Buty, ktoré sobotňajší večer v Zrkadlovom háji uprednostnilo pred vyhlasovaním Českého slávika v Plzni, nemohla nepriniesť Svěrákovým filmom Jízda preslávený hit Mám jednu ruku dlouhou. I na koncertoch skupiny ho Pastrňák často uvádza jedným dychom so spomienkami na Deža Ursinyho. Nielen on by dal ruku do ohňa za to, že vo chvíli, keď znelo "tu ruku nám dej a odpočívej v pokoji...", sa z miesta, "kde se dobře není", za všetkými zúčastnenými jedna načiahla.