, bez ktorej nemôže prezident vykonať žiadny štátoprávny akt, na ktorý ho splnomocňuje ústava," povedal predseda senátu ÚS SR Július Černák. V uznesení senátu sa uvádza, že čl. 101 ods. 2 ústavy začatie plynutia volebného obdobia prezidenta ani jeho ukončenie neupravuje. Stanovuje iba dĺžku volebného obdobia. V prípade prezidenta Kováča sa končí teda volebné obdobie 2. marca 1998 a nie, ako sa domnievajú koaliční poslanci, ktorí ÚS SR žiadali o výklad, 15. 2. 1998. Voľba nového prezidenta je teda možná až v budúcom roku. Podľa uznesenia senátu ÚS SR sa prezident okamžite po zvolení svojej funkcie neujíma a do dňa, keď zloží sľub, vykonáva jeho právomoci vláda alebo jej predseda. Senát v odôvodnení pripomína, že tento fakt zakotvuje v sebe i samotný text sľubu prezidenta republiky. "Keby novozvolený prezident odmietol sľub zložiť, alebo by ho skladal s výhradou, boli by nutné nové voľby prezidenta." Vedúci pobočky Kancelárie prezidenta SR v Košiciach JUDr. L. Orosz povedal, že keby boli navrhovatelia z radov koaličných poslancov uskutočnili dôkladnú analýzu všetkých článkov ústavy, vzťahujúcich sa k volebnému obdobiu prezidenta, nemuseli o výklad žiadať ÚS SR. Obsah uznesenia senátu ÚS SR označil za systematický a logický výklad ústavy. Na otázky, čo si v týchto súvislostiach myslí o známej časomiere, ktorá v Bratislave odratúva M. Kováčovi dni jeho zotrvania na prezidentskom poste, odpovedal Orosz stručne, že časomieru bude treba opraviť a pridať na nej 15 dní. Predseda NR SR I. Gašparovič včera povedal: "Rozhodnutie ÚS SR o skončení funkčného obdobia prezidenta republiky 2. marca 1998 budem rešpektovať a v zákonom stanovenom termíne zvolám schôdzu NR SR, na ktorej budú poslanci voliť nového prezidenta SR." Prezident SR M. Kováč vzal rozhodnutie ÚS SR na vedomie a uviedol, že "Ústavný súd sa pohyboval výlučne v teréne Ústavy SR, ústavnosti, práva a logiky. Je to pre Slovensko a jeho stav demokracie dobrý signál".
Autor: SME - eb
