sa ako zástupca ICBL na ceremoniáli zúčastnil aj tridsaťsedemročný Tun Cannareth, kambodžský otec siedmich detí, ktorého práve výbuch nášľapnej míny upútal v roku 1982 na invalidný vozík. "Naša kampaň sa zrodila na mínových poliach," uviedla vo svojom slávnostnom príhovore Jody Williamsová, čelná predstaviteľka len päť rokov starého hnutia a ocenila všetkých, ktorí sa k protimínovej iniciatíve postupne pripájali. Svoju materskú krajinu, Spojené štáty, však kritizovala, lebo tá podľa nej "postrádala vôľu ostatných" a pokúsila sa "podriadiť návrh vynikajúcej zmluvy zakazujúcej míny svojej vlastnej zahraničnej politike". Listina kandidátov navrhovaných na Nobelovu cenu za mier bola v tomto roku rekordne dlhá a obsahovala plných 129 mien. Štyridsaťsedemročná Američanka je v histórii Nobelových cien za mier len desiatou ocenenou ženou.
"Je paradoxné, že základom pre výrobu nášľapných mín je práve Nobelov vynález dynamit," uviedol profesor Francis Sejersted s poznámkou, že Nobel veril, že dokonalejšie zbrane pomôžu svetu rozpoznať smrteľné nebezpečenstvo a zabezpečia mu mier.
Medzinárodnú Zmluvu o zákaze použitia, skladovania, výroby a prevodu protipechotných mín a ich znížení, ku ktorej okrem Williamsovej a ICBL diplomaticky prispelo tiež Nórsko, podpísalo v uplynulých dňoch v kanadskej Ottawe 122 krajín. Zo štátov západnej pologule sa zatiaľ odmietli pripojiť len USA a Kuba. Podľa prieskumu nórskej tlačovej agentúry NTB sa na ceremoniáli zúčastnili okrem členských hnutí ICBL z veľkého množstva kútov sveta tiež zástupcovia trinástich krajín, ktoré nášľapné míny ešte stále vyrábajú. Išlo o vyslancov z USA, Číny, Egypta, Indie, Izraela, Pakistanu, Ruska, Singapuru, Južnej Kórey, Tchaj-wanu, Turecka, Ukrajiny a Iránu.
