ch. V rokoch 1985-1990 bol predsedom Medzinárodnej helsinskej federácie pre ľudské práva, pomohol pri prepustení politických väzňov v bývalom ZSSR, usiloval sa, aby hlas odporcov režimu bol vypočutý, aby sa pojem ľudských práv dostal do širšieho povedomia. V máji 1989 dostal spolu s Lechom Walesom cenu ľudských práv udeľovanú Radou Európy v Štrasburgu.
Jeho rod neminul klasický stredoeurópsky osud: po vzdore nacistom prišiel neodvratný konflikt s "tvrdou päsťou robotníckej triedy". Karel mal jedenásť rokov, keď musel opustiť domov na zámku Orlík, ktorý komunisti jeho otcovi vyvlastnili. V roku 1986 ponúkol časť zámku Schwarzenberg pri Scheinfelde pre Dokumentačné stredisko českej a slovenskej nezávislej literatúry. V rokoch 1990-1992 bol vedúcim kancelárie prezidenta ČSFR. Zvládal túto náročnú rolu blízkeho spolupracovníka Václava Havla viac než dôstojne a prispel nielen k tomu, že sa položili základy demokratických premien, ale aj k tomu, že sa o nich svet dozvedel.
Podporuje časopis Respekt, prispieva na nadácie rozširujúce české obzory, zveľaďuje navrátené, neraz však zdevastované dedičstvo v Čechách: "uvádza veci na svoje miesto", akoby napĺňal archetyp poriadku, ktorý sa spája s aristokraciou. Chodí na Slovensko ako domov: na vysviacku kostola, na najnovšiu premiéru (naposledy Kumštu s Milanom Lasicom, Mariánom Labudom a Milanom Kňažkom) či na svoju prednášku, vždy v zaplnenej sále. Je tu prítomný, ako keby popri českom a švajčiarskom občianstve mal aj občianstvo slovenské, a pokiaľ existuje občianstvo duchovné, tak ho aj má. To všetko, a mnohé ďalšie, sú skutky a veci vypovedateľné, zachytiteľné. Čo sa dá ťažšie popísať, je základný étos, s akým tento muž svoje skutky vykonáva. Balbínovo vymedzenie šľachtictva ako "akéhosi ustavičného prejavovania vynikajúcich vlastností, ku ktorému vedie potomkov ich pôvod a príklady ich predkov" by možno ironicky komentoval, v skutočnosti ho však sám v nemalej miere napĺňa. Jeho rod, jeho krajania, Česi, Slováci i ďalší Stredoeurópania, "mnoho razy v dejinách preberali svoje statky zbedačené predchádzajúcim hospodárením či vydrancované vojnou a vždy ich dokázali priviesť k novej prosperite". Je príjemné vedieť, že Karel Schwarzenberg, Stredoeurópan rodom i voľbou, je dnes pri tom všetkom s nami.
Autor: Martin Bútora (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
