Písal sa 7. november 1991, keď Earvin Magic Johnson, jeden z najobdivovanejších basketbalistov NBA šokoval Ameriku. A nielen športovú. Na tlačovej konferencii priznal svoju HIV pozitívnosť, a zároveň oznámil, že odchádza z profesionálnej scény. „Nesiem v sebe vírus, ktorý spôsobuje chorobu aids. Preto som sa rozhodol z aktívneho športu odísť,“ povedal výnimočný hráč, ktorý v osemdesiatych rokoch priviedol slávny tím Los Angeles Lakers k piatim majstrovským titulom.

Blesk z jasného neba. Slová vtedy 31-ročného basketbalistu zapôsobili, ako by si sám vyriekol ortieľ smrti. O aidse sa vedelo veľmi málo - iba že má zväčša veľmi rýchly, tragický priebeh a podľa všeobecnej mienky bola chorobou homosexuálov. Lenže Magic bol ženatý a nikdy sa netajil svojím bohatým mimomanželským sexuálnym životom. Nebol jediný z obdivovaných hviezd, ktoré len s námahou dokázali odmietnuť dievčatá, ponúkajúce sa v hoteloch počas nudných zápasových šnúr mimo Los Angeles.

Tvrdili, že zomrie

Dnes 42-ročný Johnson (nar. 14. augusta 1959) spomína: „Všetci mi tvrdili, že zomriem. Pre mňa bolo najťažšie upokojiť manželku Cookie. Nechcela, aby som s tým išiel na verejnosť.“ Magic musí často odpovedať na otázku novinárov, či vtedy pociťoval strach. „Áno, bál som sa. Ale len jeden jediný raz. Keď sme čakali na výsledky testov mojej ženy, ktorá bola v tom čase tehotná. Keď nám oznámili, že sú negatívne, spadol mi zo srdca obrovský kameň.“

Skvelý basketbalista s ideálnymi telesnými parametrami (205 cm, 105 kg) sa nevzdával. Tvrdil, že aj v najväčšom zle treba hľadať čosi pozitívne. Vo februári 1992 si zahral v Zápase hviezd (vo svojej kariére ich absolvoval 12!) a získal v ňom ocenenie pre MVP (najužitočnejšieho hráča). V lete zatúžil po účasti v americkom Dream Teame na OH v Barcelone. Narazil však na odpor, dokonca aj spoluhráčov, obávajúcich sa nákazy. Austrálsky reprezentačný tím pohrozil bojkotom olympijského turnaja. Boss NBA David Stern dnes hľadá ospravedlnenie: „Bolo to bláznivé obdobie. Vedeli sme tak málo o tejto chorobe a o jej šírení.“ Deprimovaný Magic na OH ‘92 štartoval, podobne ako Austrália, ale svoj tajný plán vrátiť sa na palubovky NBA na čas odložil.

Návrat

Až o tri roky neskôr - keď veda dokázala, že riziko nákazy pri športovaní je minimálne, rozhodol sa Johnson pre návrat. Tentoraz už nenarazil na nesúhlas. Aj Karl Malone, hviezda Utah Jazz a predtým najväčší odporca Magicovho návratu, zmúdrel: „Teším sa, že je opäť medzi nami. Všetci sme sa odvtedy poučili.“ Svojho priateľa podporil aj Michael Jordan: „Viem, že je teraz Magic šťastný, a to samotné stačí.“ Lekári tiež prikývli, nepredpokladali, že by zápasový stres, časté cestovanie a nemalé fyzické zaťaženie mohli byť podnetom na vytrysknutie smrteľnej choroby.

Johnson odohral za Los Angeles Lakers, klub, ktorý nikdy neopustil, ďalších 32 zápasov a skončil druhýkrát. „Chcel som, aby ma môj trojročný syn videl hrať. Zistil som, že už to nie je ono. Dlhá prestávka zanechala príliš hlboké stopy,“ skonštatoval sklamane a vrhol sa na biznis. Dnes je spoluvlastníkom klubu, za ktorý odohral 13 sezón, patrí mu firma s ročným obratom 400 miliónov dolárov, je majiteľom viacerých kaviarní a siete kín.

Svoj nový život zasvätil Johnson boju proti aidsu. Založil nadáciu Magic Johnson Foundation, z ktorej financuje výskum novodobej pliagy a pomáha postihnutým. Stal sa stelesnením nádejí všetkých infikovaných.

Desať rokov po šokujúcej tlačovej konferencii udivuje Magic svoje okolie. Pribral desať kíl, denne vstáva o šiestej ráno, odbehne päť míľ a absolvuje tvrdý 90-minútový tréning v posilňovni. „Som HIV pozitívny, ale naučil som sa s týmto vedomím žiť. Vírus v mojom tele drieme. Nerobím si veľké plány, pozerám sa tri-štyri roky dopredu. A málokedy desať naspäť,“ prezrádza svoj postoj Magic Johnson. Ak sa ho niekto spýta, čo mu najviac pomohlo, odpovedá: „Lieky, viera v Boha a vo vlastné sily.“

PETER ŠEFRÁNEK